Slovenčina
 

Tlačové správy 2019

Tlačové správy 2019
12.11.2019 Postup pre uzatváranie baní určuje Európska únia

28.10.2019 Bojnické liečivé vody sme nikdy neohrozovali!

12.06.2019 Banícky región horná Nitra na prahu zmien

11.06.2019 Banskí záchranári zvládajú aj extrémne podmienky



Postup pre uzatváranie baní určuje Európska únia

V súvislosti s plnením klimatických cieľov Európskej únie bola v decembri 2017 Európskou komisiou založená platforma transformácie pre uhlíkovo intenzívne regióny. Medzi pilotné regióny bola zaradená aj horná Nitra s viac ako storočnou tradíciou uhoľného baníctva.

SOCIÁLNE SPRAVODLIVO

Európska únia deklaruje sociálne spravodlivú hospodársku premenu baníckych regiónov. Uvedomuje si, že bez pomoci nie sú schopné zabezpečiť si novú ekonomickú budúcnosť. Na podporu transformácie regiónov majú byť vyčlenené prostriedky z fondov EÚ. Sú však len zlomkom financií, ktoré budú potrebné pre úspešné zavŕšenie tohto procesu. Preto s nimi musia vo svojich štátnych rozpočtoch počítať aj členské štáty Únie, ktorých sa to týka.

Takýto postup sa uplatňuje jednotne v celej Európe. Rieši ho rozhodnutie Rady 2010/787/EÚ z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie. Napríklad Španielsko na uzatvorenie čiernouhoľných baní vyčlenilo štátnu pomoc 2,13 miliardy eur, Nemecko na odstavenie uhoľných elektrární uvoľnilo z verejných financií 1,6 miliardy. Na Slovensku bola v predchádzajúcom období využitá štátna pomoc pri uzatváraní uhoľnej bane Dolina vo Veľkom Krtíši a na pokrytie mimoriadnych nákladov, spojených s uzatváraním bane Cigeľ.

AKČNÝ PLÁN

Vláda SR sa prihlásila ku klimatickým záväzkom a v júli 2019 schválila Akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra. Pripravovala ho nezávislá organizácia PricewaterhouseCoopers viac ako rok. Uskutočnili sa k nemu viaceré verejné diskusie. Rieši tri etapy transformácie: sociálne zabezpečenie zamestnancov, bezpečné a ekologické uzatvorenie podzemia a rekultivácie na povrchu a vytváranie nových pracovných príležitostí cez investičné projekty.

DEDIČSTVO MINULOSTI

Akčný plán počíta s tým, že dopady ťažby na životné prostredie je potrebné riešiť za celé 110-ročné obdobie priemyselnej ťažby uhlia. Akciová spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza podniká v regióne 23 rokov. Nemôže teda znášať dôsledky banskej činnosti za 87-ročné obdobie pred svojim vznikom, kedy bol vlastníkom baní štát.

Navyše spoločnosť bola strategicky a ekonomicky nastavená na ťažbu minimálne do roku 2030. Uznesením vlády SR č. 580/2018 došlo k zásadnej zmene – k ukončeniu podpory pre výrobu elektriny z domáceho uhlia v roku 2023. V praxi to znamená predčasné uzatvorenie banských prevádzok o 7 rokov skôr oproti pôvodnej koncepcii. Vzhľadom na to, že k zníženiu ťažby dochádza už teraz, spoločnosť nie je schopná generovať dostatočné zdroje na pokrytie všetkých nákladov na bezpečné uzatváranie banských prevádzok.

UZATVÁRANIE BANÍ

Na Slovensku máme dostatok príkladov nesystémových riešení, keď po narýchlo opustených banských prevádzkach rudných baní zostala zdevastovaná „mesačná krajina“. Preto sú plán a náklady na uzatváranie a likvidáciu baní Handlová a Nováky súčasťou Akčného plánu. V rámci uskutočnených verejných diskusií a medzirezortného pripomienkového konania tieto veci nikto nespochybňoval a nenamietal.

Časť týchto nákladov bude znášať ťažobná spoločnosť z vlastných zdrojov. Na pokrytie mimoriadnych nákladov na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie, v súlade s rozhodnutím Rady č. 2010/787/EÚ, bude potrebná štátna pomoc. Ide o náklady, týkajúce sa uzatvárania a likvidácie banských diel, rekultivácií, bezpečnostných prác v podzemí a pod.

V súčasnosti prebieha notifikácia štátnej pomoci. Schvaľuje ju Európska komisia, pričom tento proces je plne transparentný. Štátnu pomoc nie je možné využiť na iné účely, ako je určené. Ukončenie štátnej pomoci po uzatvorení baní je predpokladané najneskôr do konca roka 2027.

DLHÝ PROCES

Premena uhoľného regiónu bude dlhodobý proces, ktorý najvýraznejšie zasiahne spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza a jej zamestnancov. Zvládnuť celú šírku tohto problému, ako sme uviedli, je nad rámec možností ťažobnej organizácie a regiónu. Preto je nevyhnutné hľadať optimálne riešenia aj na úrovni vlády Slovenskej republiky a európskych inštitúcií.

Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa 12.11. 2019




Top

 



Bojnické liečivé vody sme nikdy neohrozovali!

V Prievidzsku z 11. a 18. 10. 2019 bol zverejnený list Ing. Slavomíra Eliaša, predsedu predstavenstva Kúpele Bojnice, plný demagógie, nehoráznych klamstiev a invektív voči Hornonitrianskym baniam Prievidza. K uvádzaným skutočnostiam chýbalo vecné stanovisko:

K URČENIU OCHRANNÝCH PÁSIEM

Ochranou prírodných liečivých zdrojov Bojníc sa od polovice 50-tych rokov 20. storočia zaoberali popredné geologicko-prieskumné organizácie ČSSR (Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, IGHP Žilina, Geologický prieskum Spišská Nová Ves, Univerzita Karlova Praha, Geologický průzkum Ostrava), ako aj ťažobné organizácie, v súčasnosti včlenené do Hornonitrianskych baní Prievidza.

Celý prieskumný proces sa stal východiskom pre rozhodnutie štátnych orgánov a inštitúcií pôsobiacich v oblasti ochrany prírodných liečivých zdrojov. Vyústil do vydania Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 255/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach. K dispozícii je najmenej 70 hlavných vedeckých prác a výskumných úloh od popredných a medzinárodne uznávaných odborníkov. Sú dôkazom toho, že vydanie novej vyhlášky nemohlo byť riešené uzurpatívne jednotlivcami, ale je výsledkom konsenzu širokého okruhu odborne erudovaných špecialistov.

K OHROZENIU LIEČIVÝCH VÔD

Vyhláška definuje, čo sa v druhom ochrannom pásme môže, resp. nesmie z hľadiska banskej činnosti vykonávať. Za takmer 80 rokov ťažby na nováckom uhoľnom ložisku bojnické liečivé vody neboli ani raz ohrozené ani ovplyvnené. Expertízy vypracovávané štátnymi odborne spôsobilými organizáciami jednoznačne potvrdili, že banskou činnosťou v regióne nikdy neboli ani nemôžu byť narušené množstvá, teplota ani kvalita vody vyvierajúcej v Bojniciach. Baníctvo nemôže ohroziť prevádzku kúpeľov.

K POKLESU VÝDATNOSTI PRAMEŇOV

Areál bojnických kúpeľov sa masívne rozrastá. Investuje sa do zemných prác, stavieb nových liečebných domov, oplotenia, výrubu drevín, betónovania... Zemné práce väčšieho rozsahu sa vykonávajú v prvom ochrannom pásme kúpeľov Bojnice, kde je to vyslovene zakázané štátnou vyhláškou o ochranných pásmach Bojnických kúpeľov.

Rozrastajúce sa kúpele potrebujú stále viac termálnej vody. Jej nadmerným čerpaním sa môže nezvratne narušiť krehký prírodný režim výverov prameňov. A tie laicky povedané „nestíhajú“. Uznávaný odborník v oblasti hydrogeológie RNDr. Kamil Vrana, CSc. za možnú príčinu zmien výdatnosti zdrojov teplej vody v Kúpeľoch Bojnice označil najmä zlý technický stav vrtov, nárazové využívanie zdrojov, nové vrtné a balneotechnické práce vo výverovej oblasti a nadmerné čerpanie zdrojov liečivých a minerálnych vôd v dlhodobom časovom horizonte.

K VYKUROVANIU SKLENÍKOV

Na vykurovanie skleníkov využívame predovšetkým geotermálnu vodu z bane, doplnenú o vodu z vrtu Š1-NB II v Novákoch a nie „bojnickú prírodnú liečivú termominerálnu vodu“.

Geotermálna voda je každá podzemná voda s minimálnou teplotou v mieste výveru 20 stupňov C. Voda „bojnických prírodných liečivých termominerálnych zdrojov“ je iného genetického typu, má iný spôsob vzniku a iné vlastnosti, ako geotermálna voda. Ide teda o dva odlišné typy vôd.

K VRTU NA PÚŠTI

Tvrdenie, že vybudovanie vrtu v rekreačnom stredisku Púšť nesie znaky trestného konania, je nezmysel. Hornonitrianske bane Prievidza v rámci hydrogeologického prieskumu, pre ktorý bolo v roku 2012 Ministerstvom životného prostredia SR určené prieskumné územie na vykonávanie geologických prác, odvŕtali v priebehu rokov 2014 a 2015 prieskumný geotermálny vrt Š1- NB IV. Na realizáciu prieskumných vrtov legislatíva v danom čase nevyžadovala posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Ministerstvo životného prostredia SR v roku 2017 vydalo rozhodnutie, ktorým schválilo záverečnú správu s výpočtom množstiev podzemných vôd. Následne Okresný úrad v Prievidzi, Odbor starostlivosti o životné prostredie vydal začiatkom roku 2019 rozhodnutie v zisťovacom konaní, ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť využitia geotermálnych vôd v lokalite Púšť sa nebude posudzovať.

K PROJEKTU CENTRÁLNEHO VYKUROVANIA

Zo strany pána Eliaša ide o nepochopenie problematiky. V rámci Akčného plánu máme pripravené technické riešenie centrálneho vykurovania regiónu na báze obnoviteľných zdrojov. V súlade s modernými ekologickými trendmi zvažujeme ako zdroj tepla sčasti využívať teplo z banskej vody (18 - 20 stupňov). V súčasnosti jej z bane bez úžitku vyteká značné množstvo - okolo 220 litrov za sekundu.

HORNONITRIANSKE BANE

nemajú žiadny záujem na degradácii kúpeľného prostredia Bojníc, ani na likvidácii tejto turistickej destinácie, ako to prezentuje pán Eliaš. Záleží nám na ochrane prírodných liečivých zdrojov o to viac, že liečebný dom Baník postavili v roku 1975 práve Uhoľné a lignitové bane Prievidza, ktoré ho bezodplatne previedli na vtedajšie štátne kúpele.

Rozsiahlou výstavbou kúpele a mesto Bojnice prichádzajú o prírodu, areál oddychu, prechádzok, ktorý ak je vyvážený, prispieva k liečebnému procesu. Zdá sa, že šírením invektív voči našej spoločnosti si vedenie Kúpeľov Bojnice, vzhľadom na neodborný odber vody a zanedbávanie starostlivosti o vrty, len pripravuje aliby k možným negatívnym vplyvom rozsiahlej investičnej výstavby. Pretože ani vzácne dary Zeme - zdroje bojnickej prírodnej liečivej vody - nie sú nekonečné...

Peter ČIČMANEC, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ

Top



Banícky región horná Nitra na prahu zmien

Región horná Nitra sa rozvojom priemyselnej ťažby uhlia pred 110 rokmi začal rozrastať a modernizovať. Éra uhlia postupne končí a región sa pripravuje na novú budúcnosť. Ciele Európskej únie v ochrane ovzdušia vyústili do rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o ukončení podpory pre výrobu elektrickej energie z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme do roku 2023. Pôvodný zámer sa skrátil o 7 rokov. Na túto tému hovoríme s predsedom Dozornej rady Rastislavom Januščákom.

• Ako prijali vládne uznesenie baníci?

Prirodzene tieto zmeny vnímajú s obavami o svoju existenciu. Komunikujeme s nimi a vysvetľujeme im vzniknutú situáciu. Vláda SR sa zaviazala pripraviť akčný plán transformácie regiónu. Jeho súčasťou by mala byť aj právna úprava sociálneho zabezpečenia a osobitného príspevku pre baníkov, s možnosťou vytvorenia podmienok skoršieho odchodu zo zamestnania pre ľudí, u ktorých nebude možné adaptovať sa na iný druh práce. Veríme, že tento záväzok voči baníkom bude zo strany štátnych inštitúcií naplnený.

• O baniach sa hovorí, že zamestnávajú predovšetkým cudzincov.

Je to nezmysel. Cudzinci dlhodobo tvoria v pomere k domácim pracovníkom len 3% percentá. V skupine Hornonitrianske bane poskytujeme prácu pre 3 100 zamestnancov. Len 100 z nich sú kvalifikovaní rumunskí a ukrajinskí baníci.

• Rok 2023 je podľa aktivistov málo ambiciózny a požadujú skoršiu stopku uhliu.

Myšlienka, že pokiaľ sa ťaží, nie je možné transformovať región, je chorá. Odporuje filozofii Európskej komisie, ktorá hovorí o sociálne spravodlivej transformácii. Okolité štáty hovoria o transformácii ako o dlhodobom procese. Príkladom je napr. Slovinsko, Nemecko, Poľsko, ktoré chcú ťažiť uhlie aj po roku 2030 a priebežne pracovať na transformácii baní. Požadovať zastavenie ťažby uhlia na hornej Nitre, v čase keď nie je zaistená bezpečnosť elektrizačnej sústavy, nie sú pripravené žiadne projekty zamestnanosti a veľkou neznámou je financovanie celého procesu, je vizitkou hrubej neznalosti a nepochopenia súvislostí.

• Ozývajú sa hlasy, že pre štát je výhodnejšie nechať baníkov doma.

Predvolebné argumenty typu nechajme baníkov sedieť doma a vyplácajme im 2000 Eur mesačne sú naivné a nereálne. Podpora elektriny z domáceho uhlia nie je dotáciou zo štátneho rozpočtu. A nie je možné ju použiť na akýkoľvek iný účel. Je súčasťou tarify za prevádzkovanie systému, je jednou z častí, z ktorej sa skladá celková cena elektriny. Uhrádzajú ju koncoví odberatelia. Jej poberateľom sú Slovenské elektrárne a nie bane, ako sa mylne uvádza.

• Akou časťou sa na tarife za prevádzkovanie systému podieľa uhlie?

Pre rok 2019 sumu tvorí celkovo sumu 25,988 Eur/MWh. Z toho podpora za elektrinu z domáceho uhlia tvorí 5,1428 Eur/MWh, t. j. necelých 20%. To znamená, že čiastkou 20,8452 Eur/MWh sú dotované iné zdroje výroby elektriny, konkrétne obnoviteľné zdroje a kombinovaná výroba elektriny a tepla. Minimálna suma ide ešte pre organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.

V prípade zastavenia výroby elektriny z domáceho uhlia v ENO bude zároveň ukončená podpora tejto výroby cez tarifu za prevádzkovanie systému. Tieto prostriedky nebudú vôbec tvorené. Naviac vzniknú dodatočné náklady pre štátny rozpočet vo forme znášania sociálnych nákladov na prepustených zamestnancov.

• Podľa niektorých analytikov je podpora pre uhlie zbytočná a jej výška neadekvátna.

Takýto podnet prešetrovala Európska komisia. Dospela k záveru, že bez fungovania uhoľnej Elektrárne Nováky nie je v súčasnosti možné zabezpečiť spoľahlivú dodávku elektrickej energie pre priemysel a domácnosti v okolí bystričianskeho uzla. Potvrdila, že spaľovanie hnedého uhlia je na Slovensku vo verejnom záujme a v súlade s predpismi o hospodárskej súťaži.

Rentabilitu uhoľného baníctva posudzoval aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. V roku 2017 ukončil šetrenie s tým, že „hospodárske výsledky Hornonitrianskych baní Prievidza neindikujú existenciu neprimerane vysokých marží“ a neexistujú indície o neprimerane vysokých cenách“.

• Výhrady ekológov smerujú aj k spaľovaniu nekvalitného uhlia v nováckej elektrárni.

Elektráreň Nováky prešla v roku 2015 rozsiahlou modernizáciou a už dnes plní prísne emisné limity, ktoré Európska únia vyžaduje po roku 2021. Výhrevnosť uhlia z hornonitrianskych baní, 9 až 14 MJ/kg, je porovnateľná s uhlím z ostatných krajín únie. Uhlie s podstatne nižšou kvalitou využívajú v Grécku, Rumunsku, Nemecku a Poľsku.

• Akým spôsobom sa Hornonitrianske bane podieľajú na tvorbe akčného plánu?

S postupným úbytkom zásob uhlia sme začali pripravovať projekty rozšírenia zamestnanosti. Z vlastných zdrojov sme už vybudovali napr. skleníkové hospodárstvo v Novákoch a rybiu farmu v Handlovej. K tvorbe akčného plánu sme prispeli 23 projektovými zámermi. Žiadny však nepočíta s rozširovaním ťažby uhlia. Ide o ekologické, inovatívne aktivity, využívajúce obnoviteľné zdroje energie. A hlavne, sú schopné dlhodobo zamestnávať väčšiu časť baníkov.

• Zostane v regióne pamiatka na uhoľnú minulosť hornej Nitry?

Po vzore vyspelých európskych krajín máme záujem transformovať časť areálu bane Cigeľ na zážitkovú a edukačnú turistiku. Už 15 rokov sa tu nachádza banský skanzen. Ak sa aj zriaďovateľ, v našom prípade Trenčiansky samosprávny kraj, stotožní s týmto zámerom, chceli by sme vytvoriť príťažlivú expozíciu uhoľného baníctva. Myslíme si, že región si pamiatku na banícku minulosť zaslúži a návštevníci nové atraktívne využitie bane uvítajú.

Rastislav Januščák, predseda Dozornej rady, Hornonitrianske bane Prievidza




Top



Banskí záchranári zvládajú aj extrémne podmienky

Banskí záchranári, ako jedna z hlavných zložiek Integrovaného záchranného systému, sú známi najmä likvidáciou havárií a záchrannými prácami v podzemí hlbinných baní.

Vďaka špeciálnej technike a dôkladne vybratému a vycvičenému 250-člennému kolektívu, však dokážu pracovať v extrémnych podmienkach pri zvládaní krízových situácií nielen v podzemí, ale aj v „civilnom“ prostredí.

„Podzemie, výšky, hĺbky, ale aj práce v nedýchateľnom a zdraviu škodlivom prostredí, či pod vodnou hladinou. Toto náročné prostredie zdolávame pri poskytovaní našich služieb“ hovorí Stanislav Paulík, riaditeľ Hlavnej banskej záchrannej stanice. Podotýka, že svoje služby poskytujú v rámci obchodných aktivít aj pre priemyselné podniky a ostatných záujemcov.

Pre spoločnosti zaoberajúce sa výstavbou tunelov špecialisti banskej záchranky vykonávajú merania ovzdušia, emisií a veterných bilancií, v rámci celého Slovenska na všetkých stavbách diaľničných tunelov.

V severných Čechách úspešne zvládli náročný projekt likvidácie polychlórovaných bifenylov (dioxínov), jedných z najjedovatejších látok na svete. „Podobná ekologická záťaž, v havarijnom stave, sa nachádza v areáli bývalého chemického podniku v Strážskom. Aj pri tejto ojedinelej, mimoriadne rizikovej činnosti, je možné využiť skúsenosti banských záchranárov“, uviedol Stanislav Paulík.

Dokážu pracovať aj v trvalo výbušnom alebo hygienicky závadnom prostredí. „Príkladom toho sú servisné „zásahy“ v zásobníkoch ropy a iných uhľovodíkov, práce vo fermentoroch bioplynových staníc pri plnom metanovom zaťažení, ktoré minimalizujú straty prevádzkovateľov na výrobe elektrickej energie“. Vykonávajú kontroly a práce v mestských kanalizáciách, v priestoroch pod skládkami odpadov a v rôznych podzemných neovetraných priestoroch s nevyhovujúcim ovzduším.

„Vďaka tomu, že disponujeme autonómnymi dýchacími prístrojmi, s prístrojmi s diaľkovým prívodom nezávadného vzduchu, najmodernejšou meracou technikou na stanovovanie zloženia ovzdušia, špeciálnymi osobnými ochrannými prostriedkami, dokážeme všetky práce v nedýchateľnom, výbušnom alebo zdraviu škodlivom prostredí robiť s minimalizáciou rizikových faktorov“, hovorí riaditeľ banskej záchranky.

Zvláštnou kapitolou sú vysoko špeciálne práce s použitím výbušnín v horúcom prostredí. Na vykonávanie týchto činností má Hlavná banská záchranná stanica v Prievidzi nielen oprávnenia, ale aj technické zázemie a skúsenosti.

Pozoruhodné je, že banskí záchranári dokážu skĺbiť a využívať prednosti jednotlivých druhov špeciálnej techniky. „Nie je nezvyklé, že kombinujeme techniku priemyselného lezectva s prácou v nedýchateľnom prostredí. Príkladom toho sú práce na hlave priemyselného komína za plnej prevádzky, ale aj v prostredí kanalizačných zberačov, kde je z bezpečnostných dôvodov nevyhnutné istenie.“

Špeciálne osobné pracovné prostriedky v kombinácii s dýchacou a špičkovou meracou technikou umožňujú práce pri čistení, diagnostike a renovácii mobilných a stacionárnych nádrží na PHM, práce v bioplynových staniciach, zásobníkoch ropy, plynu, ale aj práce s nebezpečným odpadom, ako je azbest.

Osobitnou oblasťou je kryogénna a inertizačná technika, kde na zmrazovanie alebo inertizáciu prostredia (dusíkové čistenie nádrží s výbušným prostredím) využívajú tekutý dusík s teplotou - 192° C a vlastnú kryogénnu techniku.

Ak pripočítame práce pod vodnou hladinou, v kontaminovanej vode, pod ľadom, vyjde nám súbor činností, ktoré hlavne v priemyselnej výrobe dokážu eliminovať na minimum straty spôsobené vynútenými odstávkami vo výrobe. Aktivity a široké portfólio poskytovaných služieb Hlavnej banskej záchrannej stanice Prievidza nachádzajú uplatnenie v rôznych oblastiach národného hospodárstva.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa

Top




© Copyright 2004-2019 - Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. - všetky práva vyhradené | mapa stránky | kontakty | späť Vytlačiť tútor stranu