Slovenčina
 

Tlačové správy 2018

Tlačové správy 2017
06.04.2018 Vyhlásenie spoločnosti k ukončeniu prešetrovania Protimonopolného úradu SR

01.03.2018 Vyhlásenie spoločnosti k spájaniu s talianskou mafiou

18.01.2018 Štátny tajomník navštívil Hornonitrianske bane Prievidza

15.01.2018 Uhoľná platforma Európy očami baníkov

17.07.2018 Odmietame tvrdenia Greenpeace o znečisťovaní rieky Nitra!


Top



Hornonitrianske bane Prievidza:
Odmietame tvrdenia Greenpeace o znečisťovaní rieky Nitra!

Hornonitrianske bane Prievidza odmietajú tvrdenie organizácie Greenpeace z ich tlačovej správy „Čo pláva v rieke Nitra? 9. júla 2018. Greenpeace tvrdí, že „podľa Vodného plánu Slovenska sú bane jedným z najvýznamnejších znečisťovateľov rieky Nitra.

Ide o nepravdivú, tendenčnú informáciu, pretože v uvedenom Vodnom pláne Slovenska nie je žiadna zmienka o Hornonitrianskych baniach Prievidza, pretože sa medzi znečisťovateľmi vôd nenachádzajú.


Greenpeace týmto vyjadrením spochybňuje svoje doterajšie analýzy vôd rieky Nitra, zverejnené v tlačových správach z 1. augusta 2017 „Výsledky sú opäť zlé! Greenpeace kontroloval odpadové vody v Novákoch a „Rieka Nitra je stále znečistená ortuťou a ďalšími nebezpečnými látkami z 25. januára 2018 , kde uvádza:

„Tentokrát sme sa sústredili na porovnanie kvality vôd v rieke nad a pod výpustom chemickej firmy Fortischem v Novákoch.
V mieste nad výpustom sme nezistili žiadne prekročenie limitov ortuti, ani iných sledovaných látok. Za to na všetkých troch odberných miestach pod závodom, sme zaznamenali nadlimitné koncentrácie ortuti...., konštatovala riaditeľka Greenpeace Slovensko Ivana Kohutková.

Greenpeace tým potvrdzuje, že nad výpustom spoločnosti Fortischem, teda v oblasti, kde je rieka Nitra ovplyvnená vypúšťaním čistenej banskej vody z Hornonitrianskych baní Prievidza, žiadne škodlivé látky nezaznamenali.

Napriek tomuto faktu v tlačovej správe 9. júla 2018 „Čo pláva v rieke Nitra? Greenpeace demagogicky zneužíva a manipuluje fakty, keď uvádza: „Otvorenie 12. ťažobného poľa a prekládka rieky predstavujú hrozbu pre región, ktorý už aj tak dlhodobo čelí znečisteniu.

Štúdia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) hovorí o znečistení rieky Nitra ortuťou a ťažkými kovmi. Hnedé uhlie obsahuje tieto prvky len v zanedbateľných, stopových množstvách.

Ťažba Hornonitrianskych baní Prievidza je v tejto práci spomínaná z pohľadu vplyvov na životné prostredie len v súvislosti so zmenami scenérie krajiny. Je zaujímavé, že vedecká práca SPU vníma zmeny scenérie krajiny vplyvom ťažby "výrazne negatívne", zatiaľ čo rovnaké zmeny z pohľadu Štátnej ochrany prírody sú hodnotené ako to najcennejšie, čo na hornej Nitre z pohľadu biodiverzity a výskytu chránených aj kriticky ohrozených živočíchov máme. Pohľady pôdohospodárov a pohľady profesionálnych štátnych ochrancov prírody sa teda výrazne odlišujú.

Štúdia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity uvádza celý rad priemyselných podnikov na hornej Nitre, ako veľkých znečisťovateľov. Ochranári to však tendenčne spájajú s banskou činnosťou. Hornonitrianske bane Prievidza považujú tieto nepravdivé výroky za nehoráznu lož a zastrašovanie verejnosti. Rovnako nezmyselné je aj tvrdenie, že „preloženie koryta nie je v súlade s európskou legislatívou.

Rieka Nitra nie je a ani v budúcnosti nebude nijako negatívne ovplyvnená banskou činnosťou. Zámery spoločnosti sú plne v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky aj Európskej únie.

Kvalita vypúšťaných prečistených banských vôd je pravidelne monitorovaná, pričom výsledky analýz stanovených ukazovateľov sú dlhodobo pod limitnými hodnotami.

Pre stanovenie kvality vody v rieke Nitra a vyhodnotenie vplyvu súčasnej a navrhovanej banskej činnosti v dôsledku vypúšťania banských vôd do bývalého potoka Ťakov a následne do rieky Nitra boli v marci tohto roka odobraté vzorky povrchovej vody.

Jedno odberné miesto bolo situované nad zaústením prečistených banských vôd do toku. Údaje z neho vypovedajú o kvalite povrchovej vody v rieke Nitra neovplyvnenej ťažbou v bani Nováky. Druhé odberné miesto bolo pod zaústením prečistených banských vôd, kde údaje vypovedajú o kvalite vôd ovplyvnených banskou činnosťou. Analýzu vykonávalo nezávislé certifikované skúšobné laboratórium.

Namerané hodnoty potvrdili, že vplyv vykonávanej, ako aj navrhovanej banskej činnosti v 12.poli Nováky na kvalitu povrchových vôd rieky Nitra a následne celého povodia Dunaja, nie je významný. Všetky stanovené ukazovatele spĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody.

Túto skutočnosť potvrdil aj výpočet formou zmiešavacej rovnice, ktorý preukázal, že aj po zaústení čerpaných banských vôd do povrchového toku rieky Nitra je kvalita vody vyhovujúca, neprekračuje limitné a odporúčané hodnoty.

Organizácia Greenpeace Slovensko neeticky zverejnila nepravdivé informácie, ktoré poškodili našu spoločnosť. Verejnosti sa snaží navodiť dojem jediného ochrancu životného prostredia. Robí to však bez záujmu o poznanie relevantných údajov a komunikáciu s dotknutými subjektmi.

Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa 17. 7. 2018

Top



VYHLÁSENIE SPOLOČNOSTI K UKONČENIU PREŠETROVANIA PROTIMONOPOLNÉHO ÚRADU SR

Obvinenia Kúpeľov Bojnice sa opakovane ukázali
ako nepravdivé a zavádzajúce

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky ukončil prešetrovanie voči Hornonitrianskym baniam Prievidza (HBP) z dôvodu možného zneužívania dominantného postavenia na trhu. Úrad uzavrel, že „hospodárske výsledky HBP neindikujú existenciu neprimerane vysokých marží“ a neexistujú indície o neprimerane vysokých cenách.

Úrad tak nedal „za pravdu“ Kúpeľom Bojnice, ktoré podnet na prešetrovanie podali v júli 2017.

Kúpele Bojnice v podanom podnete vyslovili podozrenia, že HBP „málo výhrevné uhlie predávajú za premrštené ceny“. Ich argumenty sa ukázali ako nepodložené, ekonomicky nezmyselné a nevychádzajúce z reality nákladovosti HBP.

Úrad konštatoval, že skutočnosť, že ceny, za ktoré HBP predávajú uhlie do Slovenských elektrárni sú primerané. Je potvrdená tým, že ceny odobruje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ako oprávnený náklad Slovenských elektrární. Úrad tak plne odmietol argumentáciu Kúpeľov Bojnice, „že náklady na nákup uhlia od spoločnosti HBP sa preplácajú spoločnosti SE v plnej výške, bez akéhokoľvek zásahu zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).“

Ako zavádzajúce sa ukázali aj tvrdenia Kúpeľov Bojnice, že uhlie z HBP je predražené oproti uhliu ťaženému v okolitých krajinách. V podaní Kúpeľov Bojnice sa uvádza, „že cena uhlia predávaného spoločnosťou HBP spoločnosti Slovenské elektrárne výrazne prevyšuje priemery v okolitých krajinách, cca 200%.“ Úrad jednoznačne odmietol argumentáciu o jednoduchom porovnávaní cien uhlia ťaženého hlbinne, ako je tomu v HBP, s povrchovou ťažbou. Uviedol, že rozdiely v cene zodpovedajú rozdielom v nákladovosti medzi hlbinnou a povrchovou ťažbou uhlia, a teda nedokazujú, že by HBP účtovali neprimeranú cenu.

Tvrdenia Kúpeľov Bojnice o zneužívaní dominantného postavenia spoločnosťou Hornonitrianske bane Prievidza vysokou cenou a o účtovaní neprimeranej marže, sa tak v rámci prešetrovania, vedeného úradom ukázali ako nepodložené.

Hornonitrianske bane Prievidza plne rešpektujú a konajú v súlade s právnou úpravou, ako aj pravidlami ochrany hospodárskej súťaže. Potvrdzuje to aj ukončené prešetrovanie zo strany PMÚ SR.

6. apríl 2018

Top



VYHLÁSENIE SPOLOČNOSTI K SPÁJANIU S TALIANSKOU MAFIOU

Banícke spoločenstvo vyjadruje úprimnú ľútosť nad tragédiou, pri ktorej prišli o život dvaja mladí ľudia.

Dôrazne však odmietame akékoľvek kriminalizovanie podnikateľských aktivít Hornonitrianskych baní Prievidza. Tvrdenie o prepojení spoločnosti na taliansku mafiu, ktoré odznelo na spoločnej tlačovej besede poslancov Strany Sloboda a solidarita (SaS) a Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) 28. februára 2018, je nehorázne klamstvo.

Spoločnosť nemala žiadne obchodné vzťahy a kontakty s uvedenými osobami a nemá žiadnu vedomosť o existencii fiktívnych faktúr. Účtovníctvo spoločnosti je pravidelne a zo všetkých strán kontrolované, pričom nikdy neboli zistené žiadne pochybenia.

Poslanci týchto strán neľudským spôsobom zneužili tragédiu a zákerným spôsobom zatiahli spoločnosť do súvislostí s ohavným kriminálnym činom.

Všetky výroky poslancov, ktoré odzneli 28. februára 2018 na spoločnej tlačovke poslancov SaS a OĽaNO v súvislosti s Hornonitrianskymi baňami Prievidza považujeme za nemiestne klamstvá, ktoré slúžia len ich politickým cieľom a vlastnému zviditeľneniu.

Ubezpečujeme verejnosť a zamestnancov, že Hornonitrianske bane Prievidza nenechajú tieto výroky bez odozvy a využijú všetky zákonné cesty na ochranu obchodného mena Hornonitrianskych baní Prievidza.

Vedenie spoločnosti 01.03.2018

Top



Štátny tajomník navštívil Hornonitrianske bane Prievidza

Vysvetliť baníkom z Hornonitrianskych baní Prievidza postoj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (MH SR) k informáciám o neodvratnom zastavení ťažby uhlia prišiel vo štvrtok 18. januára štátny tajomník MH SR Vojtech Ferencz.

Stretnutiu s predákmi a baníkmi z produktívych pracovísk z podzemia, ktorí zabezpečujú ťažbu domáceho hnedého uhlia, predchádzalo rokovanie s vedením spoločnosti. Hlavnými témami boli otázky energetiky, budúcnosti ťažby uhlia a postupná revitalizácia a využitie areálu bane Cigeľ, ktorá po 55 rokoch definitívne ukončila 27. októbra 2017 ťažbu uhlia.

Štátny tajomník MH SR Vojtech Ferencz počas stretnutia s baníkmi uviedol: ,,Chcem vás uistiť, že všeobecný hospodársky záujem aktuálne platí do roku 2030. Bane nikto nezatvára. Vláda aj Ministerstvo hospodárstva SR stojí za vami.“

Vyjadril sa aj k problému „nedovolenej štátnej pomoci baniam“, ktorý sa rieši na pôde európskych štruktúr: ,,Komunikujeme s Bruselom, zodpovedali sme viac ako 70 otázok, kde sme vysvetlili pozíciu Slovenska, dôležitosť Elektrárne Nováky pre potreby energetickej sústavy Slovenska. Tvrdíme, že všeobecný hospodársky záujem je v prospech Slovenska, že ťažbu uhlia a výrobu elektrickej enegie z nej potrebujeme pre lokálnu bezpečnosť energetickej sústavy v okolí Prievidze.“

Hoci Brusel považuje uhlie za špinavú surovinu produkujúcu emisie a chce útlm baníctva, hlavnými spotrebiteľmi uhlia v Európskej únii, s podstatne vyšším objemom spotreby ako Slovensko, zostávajú dve krajiny. Nemecko, ktoré ho minulý rok spálilo 230 miliónov ton a Poľsko s celkovou spotrebou 136 miliónov ton. Na tieto krajiny pripadá viac než polovica spotreby Únie. Uhoľná platforma sa preto bytostne netýka len Slovenska, ktoré ťaží z tohto pohľadu zanedbateľný objem 1,8 miliónov ton uhlia, ale celkovo 41 baníckych regiónov v 12 členských štátov EÚ .

„Budeme obhajovať záujmy baníctva a všetkých, ktorí v baníctve na hornej Nitre pracujú.“ – povedal V. Ferencz baníkom počas stretnutia.

Ako ďalej štátny tajomník uviedol, rozhodnutie o nastavení energetického mixu ponecháva únia na rozhodnutí členských štátov. Hnedé uhlie je jediná domáca energetická surovina Slovenska, na ktorú sa môže štát pri prevádzke elektrizačnej sústavy stopercentne spoľahnúť. Na rozdiel od zelenej energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú slnko, voda, vietor, nezávisí od poveternostných podmienok a na rozdiel od plynu ho nemusíme dovážať.

Spustenie uhoľnej platformy na pôde Európskej únie neznamená koniec baníctva na hornej Nitre. Zámerom je postupne znižovať objem ťažby v členských štátoch Únie a preorientovať banícke regióny na iné aktivity.

Odborníci sa zhodujú v tom, že pôjde o dlhodobý proces zasahujúci neraz až dve generácie, ktorý musí prebiehať pod dohľadom vlády jednotlivých krajín a európskych štruktúr. Na Slovensku platí rozhodnutie vlády SR o výrobe elektrickej energie z domáceho uhlia do roku 2030. Zodpovedá to ťažobnej spôsobilosti a perspektívam Hornonitrianskych baní Prievidza. Zároveň to poskytuje dostatočný časový priestor pripraviť sa na dôstojnú premenu baníckeho regiónu.

18.01.2018

Top



Uhoľná platforma Európy očami baníkov

Peter Čičmanec,
predseda predstavenstva
a generálny riaditeľ
Hornonitrianske bane Prievidza, a. s.

Záver roka bol intenzívne poznamenaný témou ťažby uhlia. Dôvodom bol zrod Platformy uhoľného priemyslu na pôde Európskeho parlamentu. Zároveň s ňou sa objavili aj snahy niektorých politikov a médií prezentovať ju ako rozhodnutie európskych štruktúr o okamžitom ukončení domácej ťažby uhlia.

Hoci si to niektorí neradi pripúšťajú, význam uhlia v európskej energetike je stále veľký. Viac ako štvrtinu elektrickej energie vyrába 280 uhoľných elektrární. Uhlie sa ťaží v 41 regiónoch, v 12 členských krajinách vrátane Slovenska. V Nemecku, kde ročná ťažba uhlia predstavuje 182 miliónov ton a v Českej republike 46 miliónov ton, vyrábajú až 50 % energie z uhlia. V Poľsku, ktoré ťaží ročne 133 miliónov ton, tento podiel presahuje 80 %.

Slovensko má ťažbou 1,8 miliónov ton uhlia len zanedbateľný, 0,36-percentný, podiel na celkovom objeme produkcie v rámci Európskej únie (499 miliónov ton – rok 2015). Z domáceho hnedého uhlia vyrábame len 5 – 8 % energie v Elektrárni Nováky, jedinej ekologizovanej elektrárni, na ktorú sa slovenská elektrizačná sústava môže už roky bez problémov spoľahnúť. V roku 2015 prešla rozsiahlou rekonštrukciou a modernizáciou týkajúcou sa ekologizácie spalín. V súčasnosti do bodky plní limity emisných látok vplývajúcich na životné prostredie, aj tie sprísnené, ktorých platnosť bude Európska únia vyžadovať po roku 2021.

Slovensko má len jediný domáci energetický zdroj – hnedé uhlie. Nemáme v zálohe žiadny iný spoľahlivý, lacný, jednoduchší a ekologickejší domáci zdroj na vykrývanie výpadkov a zabezpečenie neprerušovaných dodávok elektriny v elektrizačnej sústave ako je uhoľná elektráreň na báze domáceho uhlia.

Časť elektrickej energie musíme v súčasnosti doviezť zo zahraničia. Vzhľadom na to, že Elektráreň Nováky poskytuje systémové a regulačné služby, cena elektrického výkonu slúžiaceho pre zálohovanie poruchových výpadkov elektriny je rádovo 10 a viacnásobne vyššia ako základná cena nakupovanej elektriny. Riešenie dovozom elektriny nie je z hľadiska bezpečnosti sústavy adekvátne, pretože v prípade výpadku každá krajina „zachraňuje“ v prvom rade seba. Riziká tohto stavu naplno odhalila plynová kríza v roku 2009.

Hoci ambiciózne klimatické politiky nabádajú jednotlivé členské krajiny EÚ k postupnému obmedzovaniu využívania uhlia, nastavený energetický mix zostáva aj naďalej v rukách jednotlivých štátov. Európska komisia nepožaduje, aby okamžite odzvonili ťažbe uhlia a jeho využitiu.

Do pilotného programu transformácie má byť medzi prvými zapojený aj región hornej Nitry. Ťažba domáceho hnedého uhlia tu má viac ako 100-ročnú tradíciu. V súčasnosti je na ňu naviazaných 11 000 priamych a nepriamych pracovných miest. Je teda významným pilierom zamestnanosti a sociálnej stability regiónu.

Prezentované ciele Platformy uhoľného priemyslu hovoria o postupnej transformácii baníckych regiónov ako príležitosti pre štart nových projektov, ktoré po ukončení ťažby uhlia oživia ich regionálnu ekonomiku. Hoci transformáciu baníckeho regiónu vnímajú niektorí lokálni politici ako príležitosť pre svoje vlastné politické ambície a zviditeľnenie, rozsah a dôsledky tohto problému výrazne presahujú možnosti regiónu.

Riešenia je potrebné hľadať na najvyššej úrovni, na úrovni kompetencií vlády a Európskej komisie. Tento náročný proces, rozdelený do viacerých etáp, si vyžaduje pomoc poradnú, technickú a značné finančné náklady, ktoré by mali byť pokryté z prostriedkov štátu a eurofondov. Hornonitrianske bane Prievidza sa aktívne zúčastňujú takýchto rokovaní a sú pripravené spolupracovať na realizácii úloh, ktoré z tohto procesu vyplynú.

Spoločnosť ani doposiaľ nečakala so založenými rukami na to, čo jej kto v oblasti diverzifikácie zamestnanosti ponúkne. Dôkazom sú už dnes pracovné miesta vytvorené mimo produktu uhlia – v strojárskej výrobe, dopravných, energetických a hotelierskych službách, v poskytovaní špeciálnych prác vo výškach, hĺbkach, v nedýchateľnom prostredí, ale aj realizácia agroprojektov - skleníkového hospodárstva na pestovanie paradajok v Novákoch a chov rýb v hnedom parku bane Handlová. Po ukončení ťažby uhlia v bani Cigeľ, v októbri 2017, sa zaoberá prípravou nových projektov pre zmysluplné využitie povrchových a podzemných priestorov na rozvoj podnikateľských aktivít a tvorbu nových pracovných miest.

Európski odborníci sa zhodujú v tom, že proces transformácie uhoľného priemyslu je dlhodobá záležitosť, pokrývajúca neraz až dve generácie. Na Slovensku je rámec ťažby a využívania domáceho uhlia určený vládnym uznesením o využívaní domáceho uhlia na výrobu elektrickej energie vo všeobecnom hospodárskom záujme do roku 2030, čo zodpovedá objemu uhoľných zásob, ťažobnej spôsobilosti a perspektívam Hornonitrianskych baní Prievidza. Korešponduje s ustanoveniami Banského zákona, ktoré ukladajú ťažobnej spoločnosti povinnosť otvorené ložiská efektívne doťažiť.

Zásoby hnedého uhlia, ktorými disponujú naše ložiská, nám poskytujú dostatočný časový priestor pripraviť sa na postupné ukončenie ťažby a dôstojnú premenu baníckych regiónov, aby zmeny, ktoré po transformácii nastanú, boli sociálne spravodlivé.

Treba však brať do úvahy aj fakt, že každá profesia si vyžaduje určitú odbornosť a kvalifikáciu. Nie každý druh práce vyhovuje každému. Ľudia s kvalifikáciou baníka sú fyzicky zdatní, zvyknutí na neustále zmeny a rôznorodosť práce vyplývajúcu zo špecifík banskej prevádzky. Pásová výroba, ktorá je monotónna a stereotypná, vyžadujúca jemnú motoriku, nie je vhodná pre ľudí tejto profesie. Na nezmysly odborníkov "od stola", že baníkov treba zamestnať v turistickom ruchu, pri zatepľovaní budov, najnovšie voziť ich tzv. „Jaguár expresom“ do automobilky v Nitre, vzdialenej od Prievidze približne 80 kilometrov, treba čo najskôr zabudnúť.

Náhla strata zamestnania by výrazne zasiahla do kvality osobného života baníckych rodín. Baníci by museli opustiť svoje rodinné zázemie, záľuby, cestovať za prácou, zmeniť doterajší spôsob života, čo nie je ľahké a prijateľné pre každého jedinca.

Zmeny, ktoré slovenskí baníci očakávajú od transformácie regiónu, by mali byť sociálne spravodlivé. Cielenými opatreniami je potrebné zaručiť pre terajších baníkov a ostatných zamestnancov odbornú prípravu a isté pracovné miesta v rámci dôstojných alternatív zamestnanosti.

Výsledkom tohto procesu nesmie byť vyháňanie ľudí z ich domovov, vyľudnený región, rozbité rodiny, frustrovaní ľudia a zhoršenie životnej úrovne slovenských baníkov.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič v tejto súvislosti uviedol, že snahou bude nájsť riešenie dobré pre každého jedného baníka a pre región ako taký. Banícke spoločenstvo je pripravené ochotne spolupracovať a podieľať sa na tom, aby reálne došlo k naplneniu týchto slov.

15. 01. 2018

Top




© Copyright 2004-2018 - Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. - všetky práva vyhradené | mapa stránky | kontakty | späť Vytlačiť tútor stranu