Slovenčina
 

Tlačové správy 2017

Tlačové správy 2017

10.10.2017 Kráska a netvor v réžii kandidátky na županku

04.10.2017 Poslankyňa Kaščáková úmyselne podsúva klamstvá o baniach

16.08.2017 Bane žiadnu stopku od Bruselu nedostali!

15.08.2017 Baňa Cigeľ odchádza do baníckeho dôchodku

19.07.2017 Hornonitrianske bane odmietajú Sulíkove klamstvá

17.07.2017 Pre procesnú chybu obnovili rokovania o príprave 12. poľa Nováky

11.07.2017 Monopol na uhlie nemáme!

11.07.2017 Otvorený list baníckych odborárov primátorke mesta Prievidza

01.06.2017 Odmietame diskreditačnú kampaň proti baniam, ktorá ohrozuje 11 000 pracovných miest!

10.04.2017 Okrem Rumunov v baniach iní cudzinci nepracujú

06.02.2017 Banícka nadácia adresne pomáha tým, ktorí pomoc potrebujú


Tlačový servis


Top

Stanovisko vedenia spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza ku krátkemu filmu Renáty Kaščákovej - Bojnice k župným voľbám 2017

Kráska a netvor v réžii kandidátky na županku

Poslankyňa Národnej rady SR a zároveň kandidátka na post županky Trenčianskeho samosprávneho kraja sa vo svojom predvolebnom krátkom filme BOJNICE rozplýva nad bojnickými kúpeľmi, ktoré poeticky nazýva „kráskou“ a zároveň poukazuje na areál baní a duchaplne hovorí „...a tam je zviera. Alebo netvor?“

Fakt, že sa nadchýna krásou kúpeľného mestečka ju neoprávňuje k tomu, aby najväčšieho zamestnávateľa v Trenčianskom kraji, ktorý poskytuje prácu a sociálne istoty tisíckam rodín, dehonestujúco nazývala netvorom.

Jej ďalšie video len dokazuje, že nemá záujem o objektívny a nezaujatý pohľad odborníkov a hydrogeológov. Poskytuje však priestor pre šírenie laických tvrdení a klamstiev. Významne jej pri tom asistuje Slavomír Eliáš, riaditeľ Kúpeľov Bojnice, chronický sťažovateľ, na ktorého bludy a polopravdy o úbytku termálnej vody v dôsledku ťažby uhlia, sa už nedá ani vecne ani odborne argumentovať.

VŠETKO ALEBO NIČ?
„Pre nás, pre Kúpele Bojnice, je to existenčná záležitosť. To, či bane alebo my Kúpele Bojnice“, hovorí S. Eliáš. A donekonečna opakuje tie isté, odbornými argumentmi nepodložené frázy, ako mu v dôsledku banskej činnosti poklesla výdatnosť prameňov. A končí vetou: „No tak to vám povie vlastne všetko.“

Ak sa má povedať všetko, treba dodať, že od privatizácie bojnických kúpeľov sa ich areál masívne rozrastá. Investuje sa do zemných prác, stavieb nových liečebných domov, rozsiahleho oplotenia, aby bolo možné tu ubytovať čo najviac klientov, ktorí prinášajú zisky.... A treba ich čím ďalej tým viac, lebo pán Eliáš sa rád pochváli: „Za pätnásť rokov som investoval do Kúpeľov Bojnice približne 50 miliónov Eur. Som pripravený v budúcnosti investovať na reálne projekty, ktoré sú, ďalších 60 miliónov Eur...“

Zamýšľa sa niekto nad tým, že rozsiahlou výstavbou kúpele prichádzajú o prírodu, areál pohody, oddychu, prechádzok, ktorý ak je vyvážený, prispieva k liečebnému procesu.

Je na zváženie, či by manažér, ktorý má problémy s úbytkom vody, plánoval výstavbu hotela s piatimi vnútornými bazénmi a akvaparkom.

Za 77 rokov ťažby na nováckom uhoľnom ložisku bojnické liečivé vody neboli ani raz ohrozené ani ovplyvnené. Žiadny z odborníkov, s platným osvedčením, ani príslušné inštitúcie, ktoré sledujú vzájomný vzťah ťažby uhlia a termálnej vody, nepotvrdili názor, ktorý by oprávňoval k obavám o bojnické liečivé pramene.

Aj výdatnosť prameňov termálnej vody má však svoje hranice. Nemožno s nimi šafáriť „od buka do buka“ a predovšetkým sa treba o ne primerane starať. Uznávaný odborník v oblasti hydrogeológie K. Vrana za možnú príčinu zmien výdatnosti zdrojov v Kúpeľoch Bojnice označil najmä zlý technický stav vrtov, nárazové využívanie zdrojov, nové vrtné a balneotechnické práce vo výverovej oblasti a nadmerné čerpanie zdrojov minerálnych vôd v lokalite v dlhodobom časovom horizonte.

Zdá sa, že vedenie Kúpeľov Bojnice len využilo poslankyňu Kasčákovú, aby si šírením invektív voči Hornonitrianskym baniam Prievidza pripravilo alibi, vzhľadom na neodborný odber vody, zanedbávanie starostlivosti o vrty a možné vplyvy avizovanej budúcej rozsiahlej investičnej výstavby.

BUDÚ Z BANÍKOV CHYŽNÉ?
Kandidátka na županku Renáta Kaščáková nabáda riaditeľa bojnických kúpeľov Slavomíra Eliáša aj k odvážnym vyhláseniam týkajúcim sa zamestnanosti. Kúpele síce v súčasnosti zamestnávajú necelých 250 ľudí, ale pán Eliáš vidí budúcnosť baníkov práve v sektore kúpeľníctva: „Budeme budovať aquapark. Chceme budovať ďalšie a ďalšie zariadenia, zábavný park, ubytovacie kapacity…. A plánujem zamestnať v Kúpeľoch Bojnice minimálne tisíc ľudí. Verím tomu, že v tej tisícke ľudí môže byť možnože polovica práve z Hornonitrianskych baní Prievidza.“

A čo ten zvyšok, pán Eliáš? Na ťažbu domáceho uhlia je priamo v Hornonitrianskych baniach naviazaných 4 000 ľudí. V ENO, v dodávateľských a partnerských organizáciách ďalších 7 000. Hnedé uhlie viaže na seba 11 000 pracovných miest.

FAKT ALEBO FIKCIA
Kandidátka na županku Renáta Kaščáková vo videu hovorí, že sa s baníkmi rozprávala: „A oni hovoria, no veď keby sme vedeli, že sa tu dá zamestnať, tak jasné, že by som išiel robiť na povrch. Ale s nami sa nikto nerozpráva. Nikto nám to nepovie.“

Nezaškodilo by trošku viac dôvery voči voličom a baníkom. Nie sú to ľudia, ktorých treba vodiť za ručičku. Ak by slušne platené pracovné miesta na povrchu boli k dispozícii, ľudia by si ich určite dokázali nájsť. Tie fiktívne sa rodia len v hlavách niektorých politikov.

Obaja aktéri predvolebného filmu sa jednoznačne zhodnú v tom, že je demagógia, že ak nebudú bane, nebudú mať baníci robotu. Nezodpovedne podsúvajú verejnosti, že ak zavrieme bane a tisícky ľudí prídu o prácu, tak z hornej Nitry by mohol byť prosperujúci, šťastný a dokonca „pozlátený“ región.

Po zhliadnutí tohto krátkeho, voči baniam jedovatého a jednostranne ladeného príspevku Renáty Kaščákovej k župným voľbám, si záver každý súdny človek dokáže urobiť sám. Natíska sa otázka, ako chce budúca županka zastupovať všetkých obyvateľov regiónu, keď už teraz nemá záujem objektívne si vypočuť aj druhú stranu, resp. preštudovať si odborné posudky a nemanipulovať s občanmi šírením demagógie...

Vedenie spoločnosti 10.10. 2017


Top

Stanovisko spoločnosti: Hornonitrianske bane Prievidza

Poslankyňa Kaščáková úmyselne podsúva klamstvá o baniach

Hornonitrianske bane Prievidza sa dôrazne ohrádzajú proti obsahu videa „Handlová- krátky film k župným voľbám 2017“, ktorý kandidátka na župana Trenčianskeho samosprávneho kraja, poslankyňa Národnej rady SR zverejnila na svojej internetovej stránke kascakova.sk.

Žiadame okamžité stiahnutie tohto demagogického, zavádzajúceho videa a jeho prepisu, šíriaceho klamstvá o spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza a hrubo poškodzujúceho povesť a obchodné meno spoločnosti.

To, že si pani Kaščáková zvolila za svoju politickú agendu útoky na baníctvo, ktoré v tomto regióne prináša sociálne istoty pre 11 000 ľudí, spojených s výrobou elektrickej energie z domáceho uhlia, je už známe. Bolo by to v poriadku, pokiaľ by vo svojom ťažení bojovala férovými, pravdivými a odbornými argumentmi. Kandidátka na kreslo predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja však pracuje s klamstvom, účelovo manipuluje fakty a dáva do spojitosti nekalé finančné praktiky s baňami. Nehovorí však o konkrétnej firme, ale vzhľadom na to, že svoje video natočila práve pred Baňou Handlová, jednou z prevádzok Hornonitrianskych baní Prievidza, každý, kto toto video zhliadne, si pojem „baňa“, resp. Baňa Handlová, automaticky spojí so spoločnosťou Hornonitrianske bane Prievidza, ktorá je na Slovensku jedinou hnedouhoľnou ťažobnou spoločnosťou.

Poslankyňa Kaščáková, ako empatická ochrankyňa baníkov, stojí pred bránami Bane Handlová a spovedá človeka, ktorý v krátkej replike „Ja som pod externou firmou“ prizná , že v tejto spoločnosti vlastne vôbec nepracuje. Kandidátke na županku to však neprekáža, že vo firme nepracuje, ale ďalej s ním „debatí“ o zárobkoch baníkov cudzej firmy, o tom, či nemajú depresiu z toho, že ťažia nekvalitné uhlie, ale aj o tom, či sa s nimi niekto rozpráva o útlme.

Zamestnanec cudzej firmy, manipulovaný otázkami poslankyne, hovorí: „Chodí mi na účet 450 eur a bane mi dávajú poza chrbát 700 eur“. Týmto tvrdením hádže obvinenie o špinavých peniazoch na spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza, ktorá s takýmito praktikami nemá nič spoločné. Nikdy sa tu žiadne peniaze nikomu na ruku nevyplácali, čo dokazujú mnohé kontroly zo strany príslušných daňových, finančných orgánov a inšpektorátu práce.

Znovu pripomíname, že údajne ide o rozhovor zamestnanca externej firmy. Pokiaľ si poslankyňa ctí zákony Slovenskej republiky, mala by tieto zistenia okamžite nahlásiť príslušným úradom, zaoberajúcim sa daňovými únikmi a nelegálnym financovaním.

Poslankyňa sa prostredníctvom cudzieho zamestnanca zaujíma zrejme aj o duševné zdravie hornonitrianskych baníkov, keď mu kladie otázku: „Nie je to depresia dobývať uhlie, ktoré nikto nechce?“ V tejto súvislosti podotýkame, že domáce hnedé uhlie je náš jediný domáci energetický zdroj, ktorý sa využíva na reguláciu elektrizačnej sústavy. A práve z dôvodu jej spoľahlivosti a bezpečnosti ju spoločnosť potrebuje. A keď hovorí o tom, že je drahá, mala by si ako kandidátka na županku doplniť informácie, aby vedela, že rozhodne to nie je uhlie, ktoré zvyšuje cenu elektriny. Pre rok 2017 je tarifa za prevádzkovanie systému, ktorú platia spotrebitelia v cenách za elektrinu, 26,20 eur na megawatthodinu. Z toho podpora pre uhlie je 4,35 eur, ale príspevok pre obnoviteľné zdroje je 17,57 eur na megawatthodinu , čo je 67% tarify. Pokiaľ by sa regulačná elektrina nevyrobila v Elektrárni Nováky, prevádzkovateľ elektrizačnej sústavy by ju pre zachovanie bezpečnosti a stability sústavy musel nakupovať od výrobcov, za ceny, ktoré by zohľadňovali jej celkové náklady. Pričom cena elektrického výkonu slúžiaceho pre zálohovanie poruchových výpadkov elektriny je rádovo 10 – 100 násobne vyššia ako základná cena. O tom však poslankyňa a kandidátka na šéfa TSK taktne mlčí.

Poslankyňa Kaščáková nielenže zámerne a zákerne prekrúca fakty, ale snaží sa vniesť aj neistotu a sociálne napätie do zamestnaneckého kolektívu. Kladie otázku: „A keby naozaj tie bane zatvorili, ako by to podľa vás prijali baníci?“ A keby sa im ponúkla možnosť, lebo je tu viacero zamestnávateľov a možnosti by boli ...“

Na želanie pani Kaščákovej sa bane zatvoriť zo dňa na deň nedajú. Platí uznesenie vlády o využívaní domáceho uhlia do roku 2030. Čo bude potom, bude závisieť od cien elektrickej energie, zásob uhlia a nastavenia energetického mixu Slovenska. Zatvoriť baňu nie je ako zatvoriť cukráreň či dielňu. Uzatváranie uhoľných baní musí byť riadený proces pod dohľadom štátu. Dĺžka tohto procesu závisí od podmienok každej bane, napr. uhoľná Baňa Dolina vo Veľkom Krtíši sa riadene utlmovala do uzavretia 15 rokov. Región hornej Nitry žiadnu inú alternatívu zamestnanosti neponúka. Renáta Kaščáková síce hovorí vo všeobecnosti o viacerých zamestnávateľoch a možnostiach, ale žiadne konkrétne riešenie neponúka. Nemala by podceňovať potenciál a rozhodnutia ľudí, voličov. Pokiaľ sú v regióne lepšie platené voľné pracovné miesta, dokážu si ich aj sami, bez pomoci pani poslankyne, určite nájsť.

Kandidátka na šéfku Trenčianskeho samosprávneho kraja sa na záver pýta: „Budete voliť v nadchádzajúcich župných voľbách?“. Áno pani poslankyňa, budeme. Nie však človeka, ktorý úmyselne prekrúca fakty, klame, aby zdiskreditoval iného len pre dosiahnutie svojho vlastného prospechu.

Vedenie spoločnosti 4. 10. 2017


Top

Bane žiadnu stopku od Bruselu nedostali!

Hornonitrianske bane Prievidza dôrazne odmietajú tvrdenia denníka Pravda o ukončení ťažby uhlia o dva-tri roky, ako to uvádza 12. augusta 2017 v článku „BRUSEL DAL STOP BANIAM“ autorka Zdenka Kollárová.

Celý článok je vo viacerých tvrdeniach voči baniam predpojatý a tendenčný. Brusel totiž v skutočnosti baniam žiadnu stopku nedal.

Tvrdenia autorky nevychádzajú z reálne schváleného dokumentu, ale len z návrhu novej smernice Európskej komisie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. V súčasnosti môžu členské štáty uprednostniť 15% podielu výroby z domácich zdrojov, z dôvodu bezpečnosti dodávok. V novom návrhu smernice sa toto ustanovenie neobjavilo. Tzv. Zimný balíček energetických reforiem je len návrhom znenia predkladaných predpisov (direktív) Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Komisia vyzvala členské štáty, aby sa k návrhu smernice vyjadrili.

Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Podľa vyjadrení ministerstva hospodárstva pre denník Pravda „bude požadovať vysvetlenie zo strany Európskej komisie, aké sú dôvody vypustenia predmetného ustanovenia a bude presadzovať jeho zachovanie.“ V žiadnom prípade nejde o definitívne rozhodnutie, ako to evokuje názov a znenie článku.

Schvaľovanie konečného znenia nových predpisov Európskej únie, týkajúcich sa energetiky, je zatiaľ v nedohľadne. Súčasné znenie napadli oficiálnymi uzneseniami parlamenty viacerých Európskych krajín. Výhrady vyjadrilo Rakúsko, Česká republika, Nemecko, Rumunsko a Poľsko. Podobne sa voči porušovaniu princípov práva na voľbu vlastného energetického mixu členských štátov EÚ, porušovaniu princípov proporcionality a subsidiarity, vyslovili aj parlamenty Španielska, Portugalska a Dánska. Väčšina uviedla, že sa nemienia vzdať práva na prednostné využívanie domácich energetických zdrojov, v záujme zachovania domácej energetickej bezpečnosti.

Navyše k návrhom znenia direktív už existuje celá séria dodatkov od ich predkladateľov. Tie v niektorých bodoch celkom menia ich zmysel, inak ako to prezentuje denník Pravda v článku.

V súčasnosti nie je známe, ako dlho bude trvať celý legislatívny proces Zimného energetického balíčka EÚ a kedy vstúpi do platnosti. Navrhované zmeny sa však netýkajú len uhlia, ale aj ostatných primárnych zdrojov energie, čiže plynu, ropy a pod.

V máji 2016 Európsky hospodársky a sociálny výbor vydal stanovisko na tému „Domáce zdroje uhlia v energetickej transformácii EÚ“. Uvádza v ňom, že uhlie sa ťaží v 16 členských štátoch EÚ, kde zohráva dôležitú úlohu z hľadiska bezpečnosti dodávok, pomáha zaisťovať energetickú bezpečnosť EÚ a znižovať vysokú závislosť od dovozu energetických surovín. Z domáceho uhlia sa v ENO vyrobí priemerne okolo 1 500 megawatthodín elektrickej energie, čo je približne polovica objemu, ktorú musí ročne Slovensko nakúpiť v zahraničí. Lacnejší, spoľahlivejší a regulovateľný zdroj ako tepelnú elektráreň na báze domáceho hnedého uhlia Slovenská republika toho času nemá.

Zamyslime sa nad tým, či na Slovensku, ktoré má ťažbou 1,8 miliónov ton uhlia zanedbateľný, 0,36 %-ný, podiel na celkovom objeme produkcie v rámci Európskej únie (499 miliónov ton – rok 2015), skutočne potrebujeme zlikvidovať jediný vlastný domáci energetický zdroj, na ktorý sa slovenská elektrizačná sústava môže už roky bez problémov spoľahnúť.

Hornonitrianske bane Prievidza rázne vyjadrujú svoj nesúhlas s podsúvaním neúplných a tendenčne nasmerovaných informácií voči uhoľnému baníctvu. Takéto nezodpovedné vyhlásenia zneisťujú pracovný kolektív, vnášajú napätie do baníckych rodín a odrádzajú uchádzačov o banícke povolanie. Poškodzujú obchodné meno spoločnosti vo vzťahu k bankovým inštitúciám a obchodným partnerom. V konečnom dôsledku majú negatívny dosah na podnikateľské prostredie a prípravu rozvojových aktivít spoločnosti, zameraných na udržanie zamestnanosti a sociálnej stability regiónu hornej Nitry.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 16. 08. 2017


Top

Baňa Cigeľ odchádza do baníckeho dôchodku

Slávnostne vyzdobený banský vlak vyviezol 18. augusta 1962 na povrch prvé cigeľské uhlie. Začala sa písať história najmladšieho ťažobného podniku na hornej Nitre – Bane Cigeľ, ktorá je dnes jedným z ťažobných úsekov Hornonitrianskych baní Prievidza. Z dôvodu vyťaženia uhoľných zásob, Baňa Cigeľ symbolicky naplní vek 55 rokov pre odchod do baníckeho dôchodku.

Dorúbaním stenového porubu 270 041 ukončia Hornonitrianske bane Prievidza ťažbu uhlia v dobývacom priestore Cigeľ. Stenársky kolektív prvého predáka Milana Sabotu začne v 4. štvrťroku demontovať zo steny banské výstuže, kombajn a ostatné strojné zariadenia a plynulo prejde na ťažbu uhlia na stenový porub bane Nováky.

Ukončenie ťažby v ťažobnom úseku Cigeľ je v súlade so strategickými zámermi spoločnosti. Z dôvodu vyťaženia uhoľných zásob sa s ním počítalo už v roku 2015.

V tom istom roku (2015) však bol v ťažobnom poli Cigeľ vykonaný geologický prieskum, ktorým boli zistené ekonomicky a efektívne využiteľné zásoby hnedého uhlia. Tie nám umožnili pokračovať v racionálnom dobývaní uhlia. (V roku 2016 tu bolo vyťažených 280 000 ton uhlia, za obdobie január – júl 2017 - 128 000 ton uhlia).

Povinnosťou ťažobnej organizácie je v zmysle Banského zákona otvorené, resp. sprístupnené ložiská hnedého uhlia a lignitu v SR racionálne doťažiť. Zásoby je potrebné vydobyť čo najúplnejšie, s čo najmenšími stratami a znečistením. Z toho dôvodu dodatočne overené vyťažiteľné zásoby budú vyťažené do konca októbra, kedy bude definitívne ukončená ťažba uhlia v ťažobnom úseku Cigeľ.

Na očakávaný pokles ťažby sa spoločnosť v ostatných štyroch rokoch citlivo pripravovala. Stav zamestnancov sme regulovali predovšetkým prostredníctvom prirodzených odchodov (odchody do starobného dôchodku, prirodzený úbytok, zdravotné dôvody, organizačné a racionalizačné zmeny a pod). Z toho dôvodu nedôjde k radikálnemu znižovaniu stavov s negatívnym dopadom na sociálnu stabilitu regiónu hornej Nitry.

Razičské kolektívy bane Cigeľ opustili cigeľské podzemie už v predchádzajúcom období a v súčasnosti pracujú na príprave nových ťažobných kapacít v baniach Nováky a Handlová.

S ťažbou uhlia v bani Cigeľ je v súčasnosti spojených 390 zamestnancov. Spoločnosť im ponúkne uplatnenie v ďalších ťažobných úsekoch, vrátane novovzniknutého úseku likvidácie a revitalizácie bane Cigeľ. Časť zamestnancov z podzemia i povrchových pracovísk sa bude podieľať na prácach súvisiacich s ukončením ťažby. Naďalej budú fárať do podzemia, aby zabezpečili postupné uzatváranie bane, ktoré bude rozdelené do viacerých etáp.

Najskôr budú z bane demontované elektro-strojné zariadenia a výstuže banských diel. Až následne sa budú môcť uzatvárať banské priestory. Likvidácia hlavných banských diel ústiacich na povrch bude zabezpečená projektom.

Po viacerých narýchlo opustených banských prevádzkach rudných baní na Slovensku zostala zdevastovaná „mesačná krajina“ Aby tomu tak nebolo, uzatváranie bane Cigeľ musí byť riadený proces, pod dohľadom štátu. V súlade s pravidlami Európskej únie bola Európskou komisiou ešte v roku 2014 notifikovaná pomoc na pokrytie mimoriadnych nákladov spojených s likvidáciou bane Cigeľ. Pod záštitou Úradu vlády SR, za účasti zástupcov Európskej komisie zároveň prebiehajú rokovania týkajúce sa útlmu ťažby uhlia na hornej Nitre.

Pri likvidácii bane Cigeľ musí byť z pohľadu zachovania kvality životného prostredia prirodzeným zavŕšením procesu komplexná revitalizácia územia dotknutého ťažobnou činnosťou, v súlade s environmentálnymi požiadavkami, aby sa vytvorilo esteticky pôsobivé a hodnotné prostredie.

Tento náročný proces, rozdelený do viacerých etáp, si vyžaduje značné finančné náklady a pomoc poradnú a technickú.

Ťažobná činnosť v Hornonitrianskych baniach Prievidza v ostatných ťažobných úsekoch pokračuje podľa zámeru ťažby uhlia, vypracovaného na obdobie rokov 2015-2030. Je v súlade s uznesením vlády SR o využívaní domáceho uhlia na výrobu elektrickej energie vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Z toho dôvodu HBP rozvíjajú projekty najmä v rámci hlavnej podnikateľskej činnosti – ťažby uhlia. Príprava nových ťažobných polí na dobývanie uhlia v ťažobných úsekoch baní Čáry, Handlová a Nováky si vyžaduje udržať súčasnú skladbu raziacich a rubačských kolektívov, ako aj zamestnanosť kvalifikovaných baníkov a banských technikov.

Hornonitrianske bane Prievidza sa už v súčasnosti zaoberajú možnosťou vhodného využitia povrchových priestorov bane Cigeľ po skončení aktívnej ťažobnej činnosti. Popri úseku železničnej dopravy a spoločnosti Ekosystémy, ktoré tu sídlia, sa naskytne vhodný priestor na rozvoj podnikateľských aktivít a podporu zamestnanosti.

    Historické momenty Bane Cigeľ:
  • V roku 1957 vláda schválila výstavbu Bane Cigeľ s projektovanou ročnou kapacitou 1 200 000 ton hnedého uhlia.
  • S výstavbou podzemia sa začalo na sklonku roku 1958.
  • Hoci slávnostné otvorenie ťažby sa uskutočnilo 18. augusta 1962, baníci prvé tony uhlia vyťažili už o rok skôr.
  • V štádiu príprav výstavby patrila Baňa Cigeľ pod Handlovské uhoľné bane. Od 1. januára 1958 sa stala samostatným národným podnikom.
  • Od 1. 7. 1960 sa stala súčasťou Združenia slovenských uhoľných baní, od roku 1965 Uhoľných a lignitových baní Prievidza.
  • Hranica jedného milióna ton ročnej ťažby uhlia bola pokorená v roku 1966. Absolútny rekord v histórii Bane Cigeľ sme zaznamenali v roku 1979 vyťažením 2 095 000 ton uhlia.
  • Baňa Cigeľ od svojho vzniku patrila medzi najmodernejšie banské závody. Obrovský posun znamenala v zavádzaní a vo využívaní modernej banskej dobývacej a raziacej techniky. Pozoruhodným vývojom prešli dobývacie technológie, ktoré prispievali k rastu výkonov na produktívnych pracoviskách.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 15. 08. 2017


Top

Hornonitrianske bane odmietajú Sulíkove klamstvá

Na Hornonitrianske bane Prievidza sa 18. 7. 2017 obrátila s požiadavkou o reakciu tlačová agentúra SITA. Okrem iného žiadala stanovisko k výroku Richarda Sulíka, ktorý povedal,“ že dotácie na ťažbu uhlia vyhovujú len šéfovi HBP p. Čičmancovi a predsedovi vlády, ktorý z dotácií berie úplatky“.

Hornonitrianske bane Prievidza vo svojom stanovisku uviedli: „Sulíkove tvrdenia sú ničím nepodložené klamstvá, ktoré nestoja za komentovanie.“

Napriek tomu SITA vydala stanovisko: „Tvrdenia predsedu SaS Richarda Sulíka o prospechu z dotácií pre šéfa Hornonitrianskych baní nechcela (hovorkyňa HBP, pozn.) komentovať“, čo sa nezakladá na pravde.

K téme zneužívania dotácií zaujali Hornonitrianske bane Prievidza viackrát jednoznačný postoj. Dôrazne odmietame akékoľvek obvinenia Richarda Sulíka a predstaviteľov strany Sloboda a Solidarita zo zneužívania finančných prostriedkov predstaviteľmi Hornonitrianskych baní Prievidza.

V prípade, ak má Richard Sulík podozrenie zo spáchania trestného činu, malo by byť jeho povinnosťou obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní a počkať na výsledky vyšetrovania, a nie prezentovať pred médiami domnienky a výplody svojej fantázie.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 19. 07. 2017


Top

PRE PROCESNÚ CHYBU OBNOVILI ROKOVANIA O PRÍPRAVE 12. POĽA

Ťažba uhlia v našej spoločnosti nekončí!

Médiá priniesli informáciu, že zámerom Hornonitrianskych baní Prievidza, plánovanou ťažbou hnedého uhlia v 12. poli Nováky, sa bude opätovne zaoberať odbor Ministerstva životného prostredia SR.

Neznamená to, že naša spoločnosť končí s prípravou ťažby v 12. poli Nováky. Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR bolo zrušené z dôvodu procesnej chyby, pretože neoslovilo niektoré organizácie ako účastníkov konania (Kúpele Bojnice, Vojenské lesy ...)

Na odborných stanoviskách sa nič nemení. Tie jednoznačne preukazujú, že Hornonitrianske bane Prievidza dodržiavajú všetky pravidlá na ochranu liečivých zdrojov kúpeľov Bojnice. Naše aktivity na prípravu novej ťažobnej kapacity pokračujú, so zámerom zachovania pracovných miest a energetickej bezpečnosti štátu.

Ťažba v Hornonitrianskych baniach Prievidza je plánovaná v súlade s rozhodnutím vlády o využívaní domáceho hnedého uhlia na výrobu elektrickej energie do roku 2030. Aký bude vývoj po tomto termíne, bude závisieť od zásob uhlia, ceny elektriny a od nastavenia energetického mixu Slovenska.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 17. 07. 2017


Top

Monopol na uhlie nemáme!

Odmietame všetky tvrdenia vedenia Kúpeľov Bojnice, s ktorými sa obrátili na Protimonopolný úrad SR o zneužívaní dominantného postavenia, nakoľko sú nepravdivé, účelovo manipulujú verejnú mienku a poškodzujú obchodné meno Hornonitrianskych baní Prievidza.

Rovnako ako vo všetkých ostatných oblastiach, aj v prípade pravidiel ochrany hospodárskej súťaže Hornonitrianske bane Prievidza konajú a postupujú v súlade so súťažnými predpismi a tieto pri svojej obchodnej činnosti plne rešpektujú.


To, že domáce hnedé uhlie a lignit má na Slovenskom trhu s fosílnymi palivami monopol, resp. dominantné postavenie je vymyslená dezinformácia.

Trh s uhlím, podiely výroby, dovozu a vývozu uhlia vyhodnocuje Štatistický úrad SR. Z oficiálnych údajov vyplýva, že v roku 2016 sa na Slovensku: • doviezlo 4 136 000 ton uhlia (3 483 000 ton čierneho uhlia, 513 000 ton hnedého uhlia a 140 000 ton koksu. • vyrobilo 1 847 000 ton hnedého uhlia a 1 635 000 ton koksu (z dovezeného čierneho uhlia).

Z hnedého uhlia sa v ENO za rok 2016 vyrobilo 7% elektrickej energie Slovenska, čo je cca 1,3 TWh. Za rovnaké obdobie sa zo zahraničia (Poľska, Česka) doviezlo 1,7 TWh elektriny.

Z čierneho uhlia sa v Elektrárni Vojany, Martinskej, Žilinskej, Zvolenskej, Košickej, Žiarskej a ďalších elektrárňach/teplárňach vyrobilo ďalších 14 -16% elektrickej energie spotrebovanej na Slovensku. Tieto elektrárne a teplárne nespaľujú domáce hnedé uhlie, ale importované uhlie z Česka, Poľska a Ruska.

Zo štatistiky jasne vyplýva, že v oblasti priemernej ročnej spotreby tuhých fosílnych palív Slovenska je podiel domáceho uhlia pod 50% spotrebovaného objemu.

K ostatným tvrdeniam Kúpeľov Bojnice sme poskytli viaceré odborné stanoviská v predošlých obdobiach.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 11. 07. 2017


Top

Otvorený list baníckych odborárov primátorke mesta Prievidza

Vystupovanie primátorky Prievidze Kataríny Macháčkovej proti baníkom už dlhší čas poburuje početnú banícku obec. Baníkov, ich rodiny, ale aj ľudí, ktorí v baníctve nepracujú, ale žijú v regióne hornej Nitry. Naplno si totiž uvedomujú dôsledky, ktoré by pocítili, ak by Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), zamestnávajúce 4000 ľudí, skončili.

Jozef Talian, predseda Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu SR pri HBP, a.s. a HBz, a.s. v mene baníckej odborovej organizácie poslal primátorke mesta Prievidza K. Macháčkovej otvorený list, v ktorom sa uvádza:

,,Odborová organizácia pri HBP, a.s. a HB zamestnanecká a.s., ako zástupca zamestnancov, s obavami a rozhorčením sleduje dlhodobú snahu o diskreditáciu a očierňovanie našej spoločnosti v očiach širokej verejnosti, čo nám nie je ľahostajné. Neprispieva to k pracovnej pohode našich zamestnancov a vyvoláva to obavy o ich bezprostrednú budúcnosť.

V Hornonitrianskych baniach pracuje cca 4000 zamestnancov, čo my odborári vnímame ako 4000 zástupcov rodín s pravidelným príjmom a sociálnym zabezpečením. K neistote v radoch baníckej obce prispieva aj Vaša snaha pani primátorka hovoriť za baníkov vystúpeniami v médiách. Pýtame sa, za ktorých baníkov hovoríte, keď Vaše vnímanie a vystúpenia sa diametrálne líšia od pohľadu nás baníkov. Myslíme si, že sledujete len Vaše politické záujmy a osudy baníkov sú iba zásterka. Keby to tak nebolo a mali by ste eminentný záujem o riešenie budúcnosti baníkov na hornej Nitre, nič Vám nestálo v ceste zvolať okrúhly stôl za účasti Vás, zamestnávateľa, odborov, kde by sa problematika otvorene prebrala, prediskutovala, hľadali sa spoločné riešenia a určite by to malo väčší význam ako Vaše mediálne vystúpenia so šírením poloprávd a dezinformácií, ktoré baníkom škodia.

Vážená pani primátorka, ste poslankyňou NR SR a mne, ani mojim kolegom, nie je známe, respektíve neevidujeme Vaše vystúpenie v NR SR, ktoré by hľadalo a riešilo sociálne postavenie baníkov v prípade útlmového programu, ku ktorému Vašimi odbornými vystúpeniami spejeme. Vaše reči o alternatíve zamestnania baníkov sú iba prázdne slová bez konkrétnych riešení. Áno, rok 2030 sa blíži a všetci, čo nám na osude baníctva na Slovensku záleží, sa k tomu musíme zodpovedne postaviť. Cesta, ktorú ste zvolili Vy pani primátorka, je podľa nášho názoru nesprávna a vzbudzuje obavy našich zamestnancov o prácu. Ak chcete pani primátorka baníctvu na hornej Nitre pomôcť, tak zmysluplne pomáhajte, ale neškoďte baníckym rodinám a neuvádzajte ich do neistoty.“

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 11. 07. 2017


Top

ODMIETAME DISKREDITAČNÚ KAMPAŇ PROTI BANIAM,
KTORÁ OHROZUJE 11 000 PRACOVNÝCH MIEST!

Spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. (HBP) odmieta byť súčasťou politického boja na Slovensku. Neopodstatnené ataky zo strany predstaviteľov niektorých politických strán, ktoré sme za posledné mesiace zaznamenali, vnímame len ako ich účelovú snahu o vytĺkanie politického kapitálu. "Ich nepravdivé a demagogické vyhlásenia ohrozujú 11000 pracovných miest naviazaných na ťažbu uhlia. Vyzývame preto politikov, aby prestali s touto diskreditačnou kampaňou voči našej spoločnosti," uviedol predseda Dozornej rady HBP, a.s. a riaditeľ pre stratégiu a vonkajšie vzťahy Rastislav Januščák. Za mimoriadne zarážajúce a nezodpovedné považujeme, že sa k týmto politikom pridala aj nezaradená poslankyňa NR SR a primátorka Prievidze Katarína Macháčková. Tá sa v baníckej uniforme postavila do boja proti najväčšiemu zamestnávateľovi nielen vo svojom meste, ale dokonca v celom Trenčianskom samosprávnom kraji. "Jej návrh, aby sa na výstavbu rýchlostnej cesty R2 použili prostriedky z podpory výroby elektriny z domáceho uhlia je hrubo zavádzajúci a populistický. Financovanie takejto investície cez ceny elektrickej energie nie je možné a nezodpovedá pravidlám legislatívy, či už národnej, prípadne európskej," zdôraznil Januščák.

Januščák pripomenul, že to bola bývalá vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá nastavila súčasný systém podpory baníctva na Slovensku. Je nemožné, aby bez nej mohlo naše uhlie konkurovať dotovanému uhliu z Nemecka, Poľska, Česka a ďalších krajín, kde všade štát svoje baníctvo podporuje. V tejto súvislosti zopakoval, že koncový poberateľ podpory zo strany štátu sú Slovenské elektrárne a nie bane. Systém obdobnej podpory výroby elektriny je aj výroba napr. zo solárnych panelov, ktorá v prepočte na 1 MWh elektrickej energie je štvornásobne drahšia ako z uhlia a pritom poskytuje zanedbateľnú zamestnanosť.

Predpokladáme, že kroky primátorky Prievidze Kataríny Macháčkovej sú súčasťou sporu vedenia mesta Prievidza so spoločnosťou Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. (PTH), ktorú s mestom spoločne vlastníme. PTH je už roky garantom stability dodávok tepla pre obyvateľov Prievidze za prijateľné ceny. Tie patria v rámci SR medzi najnižšie.

"Vedenie mesta Prievidza nemá zrejme záujem o rozvoj PTH, čo potvrdilo svojim návrhom na zníženie základného imania, čo by malo za následok odčerpanie finančných prostriedkov zo spoločnosti. S týmto nemôžme súhlasiť. Považujeme to za nekoncepčné riešenie," uviedol predseda predstavenstva PTH Jaroslav Šinák. Z nášho pohľadu je dôležité, aby prostriedky zostali v PTH a boli investované do rekonštrukcie, obnovy technologických zariadení a rozvoj spoločnosti, a tým zabezpečili stabilitu dodávok tepla pre občanov mesta Prievidza.

"Bezproblémové fungovanie PTH sa priamo týka existencie baní. Znamená totiž pre nás ročný odbyt 200 tis. ton uhlia a v previazanosti na zamestnanosť predstavuje prácu asi pre 500 baníkov," zdôraznil Januščák. Súčasné vedenie mesta Prievidza to asi vidí inak. Najnovšie tvrdenia o nezákonnom postupe predsedu predstavenstva a o znemožňovaní kontrolnej činnosti členom dozornej rady nie sú pravdivé a podľa nás slúžia len na o odpútanie pozornosti verejnosti od pravej podstaty problému. Súčasné vedenie mesta Prievidza, má zrejme inú víziu, ktorú otvorene nechce priznať. Tá s napojením Prievidze na centrálny zdroj tepla z Elektrárne Nováky, pravdepodobne v budúcnosti už neráta.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 01. 06. 2017


Top

Okrem Rumunov v baniach iní cudzinci nepracujú

Internetový portál energia.sk 6. apríla 2017 v článku „Hornonitrianske bane boli v roku 2016 stratové“ uviedol informáciu: „že v baniach údajne pracujú predovšetkým Rumuni, Moldavci a Ukrajinci.” Táto informácia nie je pravdivá.

V skupine Hornonitrianske bane, v materskej a dcérskych spoločnostiach má pracovnú príležitosť 4 200 zamestnancov. 98% z nich sú slovenskí občania. Len 2% z celkového počtu tvorí 79 kvalifikovaných rumunských baníkov. Okrem Rumunov žiadni iní cudzinci v Hornonitrianskych baniach Prievidza nepracujú.

Portál energia výrokom: „koľko občanov z ďalších krajín pod zemou pracuje, firma neuviedla,” prispel k šíreniu nepravdivej informácie, že podpora na využívanie domáceho uhlia neslúži prioritne na udržanie domácej zamestnanosti.

Spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza žiada portál energia.sk, aby túto informáciu uviedol pravdivo.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 10. 04. 2017


Top

Banícka nadácia adresne pomáha tým, ktorí pomoc potrebujú

Nadácia Bane pre zdravie, vzdelanie, kultúru a šport regiónu, ktorú v roku 2004 založili Hornonitrianske bane Prievidza, aj v uplynulom roku nadviazala na aktivity predchádzajúcich období. „Kým v roku 2015 nadácia rozdelila 27 100 eur, vďaka dobrosrdečnosti zamestnancov a ostatných darcov, ktorí sa jej rozhodli venovať 2% zo zaplatenej dane, mohla v roku 2016 rozdeliť medzi žiadateľov 39 300 eur. V rámci finančných možností, v súlade s určenými prioritami a stratégiou humanitárnej a sponzorskej činnosti, pomáhala predovšetkým v regióne hornej Nitry. Priority a základné ciele smerovania pomoci má definované priamo v názve. Prvoradé je prispievať sociálne a zdravotne postihnutým súčasným i bývalým zamestnancom, ich rodinným príslušníkom a občanom regiónu na úhradu liečebných nákladov a skvalitňovať podmienky zdravotnej starostlivosti v regióne. V oblasti vzdelávania, kultúry a športu sa orientuje predovšetkým na deti a mládež, na aktívne využitie ich voľného času a na všestranný rozvoj mladých talentov.

Na riešenie zdravotných obmedzení, nákup liekov, zdravotníckych pomôcok a na rehabilitácie pre zdravotne handicapovaných občanov vyčlenila banícka nadácia 11 200 eur, čím pomohla riešiť ťažkú situáciu pre 14 detí a 8 dospelých.

Viac ako 4000 eur smerovalo na podporu vzdelávacích aktivít a viac ako 11 700 eur na rozvoj kultúry. Vďaka príspevku nadácie sa uskutočnili viaceré zaujímavé kultúrne podujatia v regióne.

Na podporu športových klubov, talentovaných mladých športovcov a na organizovanie športových akcií vyčlenila nadácia v minulom roku 12 400 eur. Deväť mladých športovcov si splnilo svoj športový sen. Pravidelne podporovala činnosť žiackych a mládežníckych družstiev a športových klubov v regióne hornej Nitry a organizovanie športových podujatí.

Hornonitrianske bane Prievidza, ako jeden z najväčších podnikateľských subjektov na hornej Nitre a v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja, si uvedomujú svoju spoločenskú zodpovednosť a aj naďalej plánujú finančne podporovať organizovanie zmysluplných kultúrnych a športových aktivít. Správna rada nadácie zasadá každý mesiac, aby zodpovedne posúdila žiadosti, transparentne a adresne pomohla tým, ktorí sú na pomoc druhých najviac odkázaní.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 06.02.2017


Top




© Copyright 2004-2017 - Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. - všetky práva vyhradené | mapa stránky | kontakty | späť Vytlačiť tútor stranu