Slovenčina
 

Tlačové správy 2017

Tlačové správy 2017

16.08.2017 Bane žiadnu stopku od Bruselu nedostali!

15.08.2017 Baňa Cigeľ odchádza do baníckeho dôchodku

19.07.2017 Hornonitrianske bane odmietajú Sulíkove klamstvá

17.07.2017 Pre procesnú chybu obnovili rokovania o príprave 12. poľa Nováky

11.07.2017 Monopol na uhlie nemáme!

11.07.2017 Otvorený list baníckych odborárov primátorke mesta Prievidza

01.06.2017 Odmietame diskreditačnú kampaň proti baniam, ktorá ohrozuje 11 000 pracovných miest!

10.04.2017 Okrem Rumunov v baniach iní cudzinci nepracujú

06.02.2017 Banícka nadácia adresne pomáha tým, ktorí pomoc potrebujú


Top

Bane žiadnu stopku od Bruselu nedostali!

Hornonitrianske bane Prievidza dôrazne odmietajú tvrdenia denníka Pravda o ukončení ťažby uhlia o dva-tri roky, ako to uvádza 12. augusta 2017 v článku „BRUSEL DAL STOP BANIAM“ autorka Zdenka Kollárová.

Celý článok je vo viacerých tvrdeniach voči baniam predpojatý a tendenčný. Brusel totiž v skutočnosti baniam žiadnu stopku nedal.

Tvrdenia autorky nevychádzajú z reálne schváleného dokumentu, ale len z návrhu novej smernice Európskej komisie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. V súčasnosti môžu členské štáty uprednostniť 15% podielu výroby z domácich zdrojov, z dôvodu bezpečnosti dodávok. V novom návrhu smernice sa toto ustanovenie neobjavilo. Tzv. Zimný balíček energetických reforiem je len návrhom znenia predkladaných predpisov (direktív) Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Komisia vyzvala členské štáty, aby sa k návrhu smernice vyjadrili.

Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Podľa vyjadrení ministerstva hospodárstva pre denník Pravda „bude požadovať vysvetlenie zo strany Európskej komisie, aké sú dôvody vypustenia predmetného ustanovenia a bude presadzovať jeho zachovanie.“ V žiadnom prípade nejde o definitívne rozhodnutie, ako to evokuje názov a znenie článku.

Schvaľovanie konečného znenia nových predpisov Európskej únie, týkajúcich sa energetiky, je zatiaľ v nedohľadne. Súčasné znenie napadli oficiálnymi uzneseniami parlamenty viacerých Európskych krajín. Výhrady vyjadrilo Rakúsko, Česká republika, Nemecko, Rumunsko a Poľsko. Podobne sa voči porušovaniu princípov práva na voľbu vlastného energetického mixu členských štátov EÚ, porušovaniu princípov proporcionality a subsidiarity, vyslovili aj parlamenty Španielska, Portugalska a Dánska. Väčšina uviedla, že sa nemienia vzdať práva na prednostné využívanie domácich energetických zdrojov, v záujme zachovania domácej energetickej bezpečnosti.

Navyše k návrhom znenia direktív už existuje celá séria dodatkov od ich predkladateľov. Tie v niektorých bodoch celkom menia ich zmysel, inak ako to prezentuje denník Pravda v článku.

V súčasnosti nie je známe, ako dlho bude trvať celý legislatívny proces Zimného energetického balíčka EÚ a kedy vstúpi do platnosti. Navrhované zmeny sa však netýkajú len uhlia, ale aj ostatných primárnych zdrojov energie, čiže plynu, ropy a pod.

V máji 2016 Európsky hospodársky a sociálny výbor vydal stanovisko na tému „Domáce zdroje uhlia v energetickej transformácii EÚ“. Uvádza v ňom, že uhlie sa ťaží v 16 členských štátoch EÚ, kde zohráva dôležitú úlohu z hľadiska bezpečnosti dodávok, pomáha zaisťovať energetickú bezpečnosť EÚ a znižovať vysokú závislosť od dovozu energetických surovín. Z domáceho uhlia sa v ENO vyrobí priemerne okolo 1 500 megawatthodín elektrickej energie, čo je približne polovica objemu, ktorú musí ročne Slovensko nakúpiť v zahraničí. Lacnejší, spoľahlivejší a regulovateľný zdroj ako tepelnú elektráreň na báze domáceho hnedého uhlia Slovenská republika toho času nemá.

Zamyslime sa nad tým, či na Slovensku, ktoré má ťažbou 1,8 miliónov ton uhlia zanedbateľný, 0,36 %-ný, podiel na celkovom objeme produkcie v rámci Európskej únie (499 miliónov ton – rok 2015), skutočne potrebujeme zlikvidovať jediný vlastný domáci energetický zdroj, na ktorý sa slovenská elektrizačná sústava môže už roky bez problémov spoľahnúť.

Hornonitrianske bane Prievidza rázne vyjadrujú svoj nesúhlas s podsúvaním neúplných a tendenčne nasmerovaných informácií voči uhoľnému baníctvu. Takéto nezodpovedné vyhlásenia zneisťujú pracovný kolektív, vnášajú napätie do baníckych rodín a odrádzajú uchádzačov o banícke povolanie. Poškodzujú obchodné meno spoločnosti vo vzťahu k bankovým inštitúciám a obchodným partnerom. V konečnom dôsledku majú negatívny dosah na podnikateľské prostredie a prípravu rozvojových aktivít spoločnosti, zameraných na udržanie zamestnanosti a sociálnej stability regiónu hornej Nitry.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 16. 08. 2017


Top

Baňa Cigeľ odchádza do baníckeho dôchodku

Slávnostne vyzdobený banský vlak vyviezol 18. augusta 1962 na povrch prvé cigeľské uhlie. Začala sa písať história najmladšieho ťažobného podniku na hornej Nitre – Bane Cigeľ, ktorá je dnes jedným z ťažobných úsekov Hornonitrianskych baní Prievidza. Z dôvodu vyťaženia uhoľných zásob, Baňa Cigeľ symbolicky naplní vek 55 rokov pre odchod do baníckeho dôchodku.

Dorúbaním stenového porubu 270 041 ukončia Hornonitrianske bane Prievidza ťažbu uhlia v dobývacom priestore Cigeľ. Stenársky kolektív prvého predáka Milana Sabotu začne v 4. štvrťroku demontovať zo steny banské výstuže, kombajn a ostatné strojné zariadenia a plynulo prejde na ťažbu uhlia na stenový porub bane Nováky.

Ukončenie ťažby v ťažobnom úseku Cigeľ je v súlade so strategickými zámermi spoločnosti. Z dôvodu vyťaženia uhoľných zásob sa s ním počítalo už v roku 2015.

V tom istom roku (2015) však bol v ťažobnom poli Cigeľ vykonaný geologický prieskum, ktorým boli zistené ekonomicky a efektívne využiteľné zásoby hnedého uhlia. Tie nám umožnili pokračovať v racionálnom dobývaní uhlia. (V roku 2016 tu bolo vyťažených 280 000 ton uhlia, za obdobie január – júl 2017 - 128 000 ton uhlia).

Povinnosťou ťažobnej organizácie je v zmysle Banského zákona otvorené, resp. sprístupnené ložiská hnedého uhlia a lignitu v SR racionálne doťažiť. Zásoby je potrebné vydobyť čo najúplnejšie, s čo najmenšími stratami a znečistením. Z toho dôvodu dodatočne overené vyťažiteľné zásoby budú vyťažené do konca októbra, kedy bude definitívne ukončená ťažba uhlia v ťažobnom úseku Cigeľ.

Na očakávaný pokles ťažby sa spoločnosť v ostatných štyroch rokoch citlivo pripravovala. Stav zamestnancov sme regulovali predovšetkým prostredníctvom prirodzených odchodov (odchody do starobného dôchodku, prirodzený úbytok, zdravotné dôvody, organizačné a racionalizačné zmeny a pod). Z toho dôvodu nedôjde k radikálnemu znižovaniu stavov s negatívnym dopadom na sociálnu stabilitu regiónu hornej Nitry.

Razičské kolektívy bane Cigeľ opustili cigeľské podzemie už v predchádzajúcom období a v súčasnosti pracujú na príprave nových ťažobných kapacít v baniach Nováky a Handlová.

S ťažbou uhlia v bani Cigeľ je v súčasnosti spojených 390 zamestnancov. Spoločnosť im ponúkne uplatnenie v ďalších ťažobných úsekoch, vrátane novovzniknutého úseku likvidácie a revitalizácie bane Cigeľ. Časť zamestnancov z podzemia i povrchových pracovísk sa bude podieľať na prácach súvisiacich s ukončením ťažby. Naďalej budú fárať do podzemia, aby zabezpečili postupné uzatváranie bane, ktoré bude rozdelené do viacerých etáp.

Najskôr budú z bane demontované elektro-strojné zariadenia a výstuže banských diel. Až následne sa budú môcť uzatvárať banské priestory. Likvidácia hlavných banských diel ústiacich na povrch bude zabezpečená projektom.

Po viacerých narýchlo opustených banských prevádzkach rudných baní na Slovensku zostala zdevastovaná „mesačná krajina“ Aby tomu tak nebolo, uzatváranie bane Cigeľ musí byť riadený proces, pod dohľadom štátu. V súlade s pravidlami Európskej únie bola Európskou komisiou ešte v roku 2014 notifikovaná pomoc na pokrytie mimoriadnych nákladov spojených s likvidáciou bane Cigeľ. Pod záštitou Úradu vlády SR, za účasti zástupcov Európskej komisie zároveň prebiehajú rokovania týkajúce sa útlmu ťažby uhlia na hornej Nitre.

Pri likvidácii bane Cigeľ musí byť z pohľadu zachovania kvality životného prostredia prirodzeným zavŕšením procesu komplexná revitalizácia územia dotknutého ťažobnou činnosťou, v súlade s environmentálnymi požiadavkami, aby sa vytvorilo esteticky pôsobivé a hodnotné prostredie.

Tento náročný proces, rozdelený do viacerých etáp, si vyžaduje značné finančné náklady a pomoc poradnú a technickú.

Ťažobná činnosť v Hornonitrianskych baniach Prievidza v ostatných ťažobných úsekoch pokračuje podľa zámeru ťažby uhlia, vypracovaného na obdobie rokov 2015-2030. Je v súlade s uznesením vlády SR o využívaní domáceho uhlia na výrobu elektrickej energie vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Z toho dôvodu HBP rozvíjajú projekty najmä v rámci hlavnej podnikateľskej činnosti – ťažby uhlia. Príprava nových ťažobných polí na dobývanie uhlia v ťažobných úsekoch baní Čáry, Handlová a Nováky si vyžaduje udržať súčasnú skladbu raziacich a rubačských kolektívov, ako aj zamestnanosť kvalifikovaných baníkov a banských technikov.

Hornonitrianske bane Prievidza sa už v súčasnosti zaoberajú možnosťou vhodného využitia povrchových priestorov bane Cigeľ po skončení aktívnej ťažobnej činnosti. Popri úseku železničnej dopravy a spoločnosti Ekosystémy, ktoré tu sídlia, sa naskytne vhodný priestor na rozvoj podnikateľských aktivít a podporu zamestnanosti.

    Historické momenty Bane Cigeľ:
  • V roku 1957 vláda schválila výstavbu Bane Cigeľ s projektovanou ročnou kapacitou 1 200 000 ton hnedého uhlia.
  • S výstavbou podzemia sa začalo na sklonku roku 1958.
  • Hoci slávnostné otvorenie ťažby sa uskutočnilo 18. augusta 1962, baníci prvé tony uhlia vyťažili už o rok skôr.
  • V štádiu príprav výstavby patrila Baňa Cigeľ pod Handlovské uhoľné bane. Od 1. januára 1958 sa stala samostatným národným podnikom.
  • Od 1. 7. 1960 sa stala súčasťou Združenia slovenských uhoľných baní, od roku 1965 Uhoľných a lignitových baní Prievidza.
  • Hranica jedného milióna ton ročnej ťažby uhlia bola pokorená v roku 1966. Absolútny rekord v histórii Bane Cigeľ sme zaznamenali v roku 1979 vyťažením 2 095 000 ton uhlia.
  • Baňa Cigeľ od svojho vzniku patrila medzi najmodernejšie banské závody. Obrovský posun znamenala v zavádzaní a vo využívaní modernej banskej dobývacej a raziacej techniky. Pozoruhodným vývojom prešli dobývacie technológie, ktoré prispievali k rastu výkonov na produktívnych pracoviskách.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 15. 08. 2017


Top

Hornonitrianske bane odmietajú Sulíkove klamstvá

Na Hornonitrianske bane Prievidza sa 18. 7. 2017 obrátila s požiadavkou o reakciu tlačová agentúra SITA. Okrem iného žiadala stanovisko k výroku Richarda Sulíka, ktorý povedal,“ že dotácie na ťažbu uhlia vyhovujú len šéfovi HBP p. Čičmancovi a predsedovi vlády, ktorý z dotácií berie úplatky“.

Hornonitrianske bane Prievidza vo svojom stanovisku uviedli: „Sulíkove tvrdenia sú ničím nepodložené klamstvá, ktoré nestoja za komentovanie.“

Napriek tomu SITA vydala stanovisko: „Tvrdenia predsedu SaS Richarda Sulíka o prospechu z dotácií pre šéfa Hornonitrianskych baní nechcela (hovorkyňa HBP, pozn.) komentovať“, čo sa nezakladá na pravde.

K téme zneužívania dotácií zaujali Hornonitrianske bane Prievidza viackrát jednoznačný postoj. Dôrazne odmietame akékoľvek obvinenia Richarda Sulíka a predstaviteľov strany Sloboda a Solidarita zo zneužívania finančných prostriedkov predstaviteľmi Hornonitrianskych baní Prievidza.

V prípade, ak má Richard Sulík podozrenie zo spáchania trestného činu, malo by byť jeho povinnosťou obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní a počkať na výsledky vyšetrovania, a nie prezentovať pred médiami domnienky a výplody svojej fantázie.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 19. 07. 2017


Top

PRE PROCESNÚ CHYBU OBNOVILI ROKOVANIA O PRÍPRAVE 12. POĽA

Ťažba uhlia v našej spoločnosti nekončí!

Médiá priniesli informáciu, že zámerom Hornonitrianskych baní Prievidza, plánovanou ťažbou hnedého uhlia v 12. poli Nováky, sa bude opätovne zaoberať odbor Ministerstva životného prostredia SR.

Neznamená to, že naša spoločnosť končí s prípravou ťažby v 12. poli Nováky. Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR bolo zrušené z dôvodu procesnej chyby, pretože neoslovilo niektoré organizácie ako účastníkov konania (Kúpele Bojnice, Vojenské lesy ...)

Na odborných stanoviskách sa nič nemení. Tie jednoznačne preukazujú, že Hornonitrianske bane Prievidza dodržiavajú všetky pravidlá na ochranu liečivých zdrojov kúpeľov Bojnice. Naše aktivity na prípravu novej ťažobnej kapacity pokračujú, so zámerom zachovania pracovných miest a energetickej bezpečnosti štátu.

Ťažba v Hornonitrianskych baniach Prievidza je plánovaná v súlade s rozhodnutím vlády o využívaní domáceho hnedého uhlia na výrobu elektrickej energie do roku 2030. Aký bude vývoj po tomto termíne, bude závisieť od zásob uhlia, ceny elektriny a od nastavenia energetického mixu Slovenska.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 17. 07. 2017


Top

Monopol na uhlie nemáme!

Odmietame všetky tvrdenia vedenia Kúpeľov Bojnice, s ktorými sa obrátili na Protimonopolný úrad SR o zneužívaní dominantného postavenia, nakoľko sú nepravdivé, účelovo manipulujú verejnú mienku a poškodzujú obchodné meno Hornonitrianskych baní Prievidza.

Rovnako ako vo všetkých ostatných oblastiach, aj v prípade pravidiel ochrany hospodárskej súťaže Hornonitrianske bane Prievidza konajú a postupujú v súlade so súťažnými predpismi a tieto pri svojej obchodnej činnosti plne rešpektujú.


To, že domáce hnedé uhlie a lignit má na Slovenskom trhu s fosílnymi palivami monopol, resp. dominantné postavenie je vymyslená dezinformácia.

Trh s uhlím, podiely výroby, dovozu a vývozu uhlia vyhodnocuje Štatistický úrad SR. Z oficiálnych údajov vyplýva, že v roku 2016 sa na Slovensku: • doviezlo 4 136 000 ton uhlia (3 483 000 ton čierneho uhlia, 513 000 ton hnedého uhlia a 140 000 ton koksu. • vyrobilo 1 847 000 ton hnedého uhlia a 1 635 000 ton koksu (z dovezeného čierneho uhlia).

Z hnedého uhlia sa v ENO za rok 2016 vyrobilo 7% elektrickej energie Slovenska, čo je cca 1,3 TWh. Za rovnaké obdobie sa zo zahraničia (Poľska, Česka) doviezlo 1,7 TWh elektriny.

Z čierneho uhlia sa v Elektrárni Vojany, Martinskej, Žilinskej, Zvolenskej, Košickej, Žiarskej a ďalších elektrárňach/teplárňach vyrobilo ďalších 14 -16% elektrickej energie spotrebovanej na Slovensku. Tieto elektrárne a teplárne nespaľujú domáce hnedé uhlie, ale importované uhlie z Česka, Poľska a Ruska.

Zo štatistiky jasne vyplýva, že v oblasti priemernej ročnej spotreby tuhých fosílnych palív Slovenska je podiel domáceho uhlia pod 50% spotrebovaného objemu.

K ostatným tvrdeniam Kúpeľov Bojnice sme poskytli viaceré odborné stanoviská v predošlých obdobiach.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 11. 07. 2017


Top

Otvorený list baníckych odborárov primátorke mesta Prievidza

Vystupovanie primátorky Prievidze Kataríny Macháčkovej proti baníkom už dlhší čas poburuje početnú banícku obec. Baníkov, ich rodiny, ale aj ľudí, ktorí v baníctve nepracujú, ale žijú v regióne hornej Nitry. Naplno si totiž uvedomujú dôsledky, ktoré by pocítili, ak by Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), zamestnávajúce 4000 ľudí, skončili.

Jozef Talian, predseda Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu SR pri HBP, a.s. a HBz, a.s. v mene baníckej odborovej organizácie poslal primátorke mesta Prievidza K. Macháčkovej otvorený list, v ktorom sa uvádza:

,,Odborová organizácia pri HBP, a.s. a HB zamestnanecká a.s., ako zástupca zamestnancov, s obavami a rozhorčením sleduje dlhodobú snahu o diskreditáciu a očierňovanie našej spoločnosti v očiach širokej verejnosti, čo nám nie je ľahostajné. Neprispieva to k pracovnej pohode našich zamestnancov a vyvoláva to obavy o ich bezprostrednú budúcnosť.

V Hornonitrianskych baniach pracuje cca 4000 zamestnancov, čo my odborári vnímame ako 4000 zástupcov rodín s pravidelným príjmom a sociálnym zabezpečením. K neistote v radoch baníckej obce prispieva aj Vaša snaha pani primátorka hovoriť za baníkov vystúpeniami v médiách. Pýtame sa, za ktorých baníkov hovoríte, keď Vaše vnímanie a vystúpenia sa diametrálne líšia od pohľadu nás baníkov. Myslíme si, že sledujete len Vaše politické záujmy a osudy baníkov sú iba zásterka. Keby to tak nebolo a mali by ste eminentný záujem o riešenie budúcnosti baníkov na hornej Nitre, nič Vám nestálo v ceste zvolať okrúhly stôl za účasti Vás, zamestnávateľa, odborov, kde by sa problematika otvorene prebrala, prediskutovala, hľadali sa spoločné riešenia a určite by to malo väčší význam ako Vaše mediálne vystúpenia so šírením poloprávd a dezinformácií, ktoré baníkom škodia.

Vážená pani primátorka, ste poslankyňou NR SR a mne, ani mojim kolegom, nie je známe, respektíve neevidujeme Vaše vystúpenie v NR SR, ktoré by hľadalo a riešilo sociálne postavenie baníkov v prípade útlmového programu, ku ktorému Vašimi odbornými vystúpeniami spejeme. Vaše reči o alternatíve zamestnania baníkov sú iba prázdne slová bez konkrétnych riešení. Áno, rok 2030 sa blíži a všetci, čo nám na osude baníctva na Slovensku záleží, sa k tomu musíme zodpovedne postaviť. Cesta, ktorú ste zvolili Vy pani primátorka, je podľa nášho názoru nesprávna a vzbudzuje obavy našich zamestnancov o prácu. Ak chcete pani primátorka baníctvu na hornej Nitre pomôcť, tak zmysluplne pomáhajte, ale neškoďte baníckym rodinám a neuvádzajte ich do neistoty.“

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 11. 07. 2017


Top

ODMIETAME DISKREDITAČNÚ KAMPAŇ PROTI BANIAM,
KTORÁ OHROZUJE 11 000 PRACOVNÝCH MIEST!

Spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. (HBP) odmieta byť súčasťou politického boja na Slovensku. Neopodstatnené ataky zo strany predstaviteľov niektorých politických strán, ktoré sme za posledné mesiace zaznamenali, vnímame len ako ich účelovú snahu o vytĺkanie politického kapitálu. "Ich nepravdivé a demagogické vyhlásenia ohrozujú 11000 pracovných miest naviazaných na ťažbu uhlia. Vyzývame preto politikov, aby prestali s touto diskreditačnou kampaňou voči našej spoločnosti," uviedol predseda Dozornej rady HBP, a.s. a riaditeľ pre stratégiu a vonkajšie vzťahy Rastislav Januščák. Za mimoriadne zarážajúce a nezodpovedné považujeme, že sa k týmto politikom pridala aj nezaradená poslankyňa NR SR a primátorka Prievidze Katarína Macháčková. Tá sa v baníckej uniforme postavila do boja proti najväčšiemu zamestnávateľovi nielen vo svojom meste, ale dokonca v celom Trenčianskom samosprávnom kraji. "Jej návrh, aby sa na výstavbu rýchlostnej cesty R2 použili prostriedky z podpory výroby elektriny z domáceho uhlia je hrubo zavádzajúci a populistický. Financovanie takejto investície cez ceny elektrickej energie nie je možné a nezodpovedá pravidlám legislatívy, či už národnej, prípadne európskej," zdôraznil Januščák.

Januščák pripomenul, že to bola bývalá vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá nastavila súčasný systém podpory baníctva na Slovensku. Je nemožné, aby bez nej mohlo naše uhlie konkurovať dotovanému uhliu z Nemecka, Poľska, Česka a ďalších krajín, kde všade štát svoje baníctvo podporuje. V tejto súvislosti zopakoval, že koncový poberateľ podpory zo strany štátu sú Slovenské elektrárne a nie bane. Systém obdobnej podpory výroby elektriny je aj výroba napr. zo solárnych panelov, ktorá v prepočte na 1 MWh elektrickej energie je štvornásobne drahšia ako z uhlia a pritom poskytuje zanedbateľnú zamestnanosť.

Predpokladáme, že kroky primátorky Prievidze Kataríny Macháčkovej sú súčasťou sporu vedenia mesta Prievidza so spoločnosťou Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. (PTH), ktorú s mestom spoločne vlastníme. PTH je už roky garantom stability dodávok tepla pre obyvateľov Prievidze za prijateľné ceny. Tie patria v rámci SR medzi najnižšie.

"Vedenie mesta Prievidza nemá zrejme záujem o rozvoj PTH, čo potvrdilo svojim návrhom na zníženie základného imania, čo by malo za následok odčerpanie finančných prostriedkov zo spoločnosti. S týmto nemôžme súhlasiť. Považujeme to za nekoncepčné riešenie," uviedol predseda predstavenstva PTH Jaroslav Šinák. Z nášho pohľadu je dôležité, aby prostriedky zostali v PTH a boli investované do rekonštrukcie, obnovy technologických zariadení a rozvoj spoločnosti, a tým zabezpečili stabilitu dodávok tepla pre občanov mesta Prievidza.

"Bezproblémové fungovanie PTH sa priamo týka existencie baní. Znamená totiž pre nás ročný odbyt 200 tis. ton uhlia a v previazanosti na zamestnanosť predstavuje prácu asi pre 500 baníkov," zdôraznil Januščák. Súčasné vedenie mesta Prievidza to asi vidí inak. Najnovšie tvrdenia o nezákonnom postupe predsedu predstavenstva a o znemožňovaní kontrolnej činnosti členom dozornej rady nie sú pravdivé a podľa nás slúžia len na o odpútanie pozornosti verejnosti od pravej podstaty problému. Súčasné vedenie mesta Prievidza, má zrejme inú víziu, ktorú otvorene nechce priznať. Tá s napojením Prievidze na centrálny zdroj tepla z Elektrárne Nováky, pravdepodobne v budúcnosti už neráta.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 01. 06. 2017


Top

Okrem Rumunov v baniach iní cudzinci nepracujú

Internetový portál energia.sk 6. apríla 2017 v článku „Hornonitrianske bane boli v roku 2016 stratové“ uviedol informáciu: „že v baniach údajne pracujú predovšetkým Rumuni, Moldavci a Ukrajinci.” Táto informácia nie je pravdivá.

V skupine Hornonitrianske bane, v materskej a dcérskych spoločnostiach má pracovnú príležitosť 4 200 zamestnancov. 98% z nich sú slovenskí občania. Len 2% z celkového počtu tvorí 79 kvalifikovaných rumunských baníkov. Okrem Rumunov žiadni iní cudzinci v Hornonitrianskych baniach Prievidza nepracujú.

Portál energia výrokom: „koľko občanov z ďalších krajín pod zemou pracuje, firma neuviedla,” prispel k šíreniu nepravdivej informácie, že podpora na využívanie domáceho uhlia neslúži prioritne na udržanie domácej zamestnanosti.

Spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza žiada portál energia.sk, aby túto informáciu uviedol pravdivo.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 10. 04. 2017


Top

Banícka nadácia adresne pomáha tým, ktorí pomoc potrebujú

Nadácia Bane pre zdravie, vzdelanie, kultúru a šport regiónu, ktorú v roku 2004 založili Hornonitrianske bane Prievidza, aj v uplynulom roku nadviazala na aktivity predchádzajúcich období. „Kým v roku 2015 nadácia rozdelila 27 100 eur, vďaka dobrosrdečnosti zamestnancov a ostatných darcov, ktorí sa jej rozhodli venovať 2% zo zaplatenej dane, mohla v roku 2016 rozdeliť medzi žiadateľov 39 300 eur. V rámci finančných možností, v súlade s určenými prioritami a stratégiou humanitárnej a sponzorskej činnosti, pomáhala predovšetkým v regióne hornej Nitry. Priority a základné ciele smerovania pomoci má definované priamo v názve. Prvoradé je prispievať sociálne a zdravotne postihnutým súčasným i bývalým zamestnancom, ich rodinným príslušníkom a občanom regiónu na úhradu liečebných nákladov a skvalitňovať podmienky zdravotnej starostlivosti v regióne. V oblasti vzdelávania, kultúry a športu sa orientuje predovšetkým na deti a mládež, na aktívne využitie ich voľného času a na všestranný rozvoj mladých talentov.

Na riešenie zdravotných obmedzení, nákup liekov, zdravotníckych pomôcok a na rehabilitácie pre zdravotne handicapovaných občanov vyčlenila banícka nadácia 11 200 eur, čím pomohla riešiť ťažkú situáciu pre 14 detí a 8 dospelých.

Viac ako 4000 eur smerovalo na podporu vzdelávacích aktivít a viac ako 11 700 eur na rozvoj kultúry. Vďaka príspevku nadácie sa uskutočnili viaceré zaujímavé kultúrne podujatia v regióne.

Na podporu športových klubov, talentovaných mladých športovcov a na organizovanie športových akcií vyčlenila nadácia v minulom roku 12 400 eur. Deväť mladých športovcov si splnilo svoj športový sen. Pravidelne podporovala činnosť žiackych a mládežníckych družstiev a športových klubov v regióne hornej Nitry a organizovanie športových podujatí.

Hornonitrianske bane Prievidza, ako jeden z najväčších podnikateľských subjektov na hornej Nitre a v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja, si uvedomujú svoju spoločenskú zodpovednosť a aj naďalej plánujú finančne podporovať organizovanie zmysluplných kultúrnych a športových aktivít. Správna rada nadácie zasadá každý mesiac, aby zodpovedne posúdila žiadosti, transparentne a adresne pomohla tým, ktorí sú na pomoc druhých najviac odkázaní.

Mgr. Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa, 06.02.2017


Top




© Copyright 2004-2017 - Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. - všetky práva vyhradené | mapa stránky | kontakty | späť Vytlačiť tútor stranu