Slovenčina
 

Nositelia ocenenia

PLAKETA ZA ROZVOJ BANÍCTVA NA HORNEJ NITRE
PLAKETA ZA ROZVOJ BANÍCTVA NA HORNEJ NITRE

Ocenení v roku 2019

Ocenení v roku 2018

Ocenení v roku 2017

Ocenení v roku 2016

Ocenení v roku 2015

Ocenení v roku 2014

Ocenení v roku 2013

Ocenení v roku 2012

Ocenení v roku 2011

Ocenení v roku 2010

Ocenení v roku 2008


Počas Regionálnych osláv Dňa baníkov v Handlovej 30. augusta 2019 si morálne ocenenie „Plaketa za rozvoj baníctva na hornej Nitre“ prevzali dve banícke osobnosti:


ZA MIMORIADNE ZÁSLUŽNÉ A MORÁLNE ČINY V BANSKEJ PREVÁDZKE

Karol MIKULÁŠ

V roku 1939, ako 18-ročný mladík, nastúpil do bane v Handlovej, kde odfáral 5 rokov. Zúčastnil sa v Slovenskom národnom povstaní a v roku 1951 sa vrátil da bane na pracovisko v Novákoch. Do jeho života zasiahol vtedajší režim. Bol obvinený a tri roky odpracoval v uránových baniach na Příbramsku. V roku 1958 sa jeho pracoviskom stali Banské stavby v Novákoch a odtiaľ odišiel v roku 1977 do dôchodku.
Karol Mikuláš pracoval ako prvý predák kolektívu na razení. Vždy mal dobrý organizačný talent, vedel viesť kolektív, vychoval veľa mladých baníkov. Mal dobrý vzťah k mechanizácii, pracoval na razení, kde bol nasadený raziaci kombajn PK2m ruskej výroby, ktorý razil v lichobežníkovom profile D9. Mal zásluhu na rozšírení dopravníkov na čelbách, kde sa nahradzovali jednoreťazové dopravníky SK3 (šlapačky) za dvojreťazové, čo zásadne ovplyvnilo výkonnosť čelby oproti sypaniu do vozov.
Podieľal sa na rozvoji baníctva na hornej Nitre a ani v seniorskom veku nie je pasívny. Po deviatykrát prešiel 18 kilometrov dlhý chodník Uhoľná stopa, pochod, ktorý tradične organizuje Spolok priateľov bane Nováky, ktorého je členom. Ako turista pochodil celé Slovensko. Stál pri zrode záhradkárskej osady v Prievidzi, ako modelár tvorí makety s baníckou tematikou. Jeho životopis je popretkávaný trpkými životnými udalosťami, prežil štyri štátne režimy. Stále však tvrdí, že práve baňa mu dala veľa a mnohému ho naučila.
Plaketu za rozvoj baníctva na hornej Nitre za mimoriadne záslužné pracovné a morálne činy v banskej prevádzke si prevzal Karol Mikuláš vo veku úctyhodných 97 rokov.



ZA VÝZNAMNÚ PODPORU A PROPAGÁCIU BANÍCTVA NA HORNEJ NITRE

Ján PROCNER

V bani pracoval tridsať rokov a s baňou je späté i jeho umenie o bani, baníckom živote, baníckych radostiach i smútkoch. Je autorom Pamätníka obetiam banských nešťastí v baniach na hornej Nitre, vytvoril nielen jeho koncepciu, ale osobne sa podieľal v roku 1997 na jeho výstavbe v priestoroch handlovského cintorína. Dielo bolo ocenené a vyhlásené v roku 2010 za Národnú kultúrnu pamiatku. Podieľal sa tiež na zhotovení pamätníka obetiam 2. svetovej vojny na handlovskom cintoríne. O tieto pamiatky sa stará a dbá, aby pri každej príležitosti boli upravené a očistené.
Ján Procner je nielen handlovskej verejnosti známy ako ľudový umelec – rezbár – so špeciálnym štýlom zobrazovania svojich postáv s veľkými rukami. Vo svojom dome má zriadené malé múzeum a galériu s tematikou baníckej minulosti Handlovej, sústreďuje dokumentáciu o minulosti mesta a vystavuje menšie technické pamiatky z bane. V roku 2009 mu bol udelený pamätný list Trenčianskeho samosprávneho kraja za majstrovské výtvarné zobrazenie baníckeho života, v roku 2013 si prevzal Cenu mesta Handlová za propagáciu a kultúrny rozvoj mesta a tento rok si prevzal od riaditeľky Hornonitrianskeho múzea pamätný list za dlhoročnú múzejnú činnosť.
Ján Procner patrí medzi zakladateľov Handlovského baníckeho spolku, je jeho aktívnym členom, spolupracuje s pobočkou Slovenského banského múzea v Handlovej a intenzívne spolupracuje so základnými školami, kde prezentuje miestnu kultúru a banícke tradície.
V histórii udeľovania Plakiet za rozvoj baníctva na hornej Nitre ešte nebola udelená plaketa osobnosti, ktorá svojou činnosťou podporuje významne baníctvo umením. Nielen vyrytým dlátom do dreva, ale i zapísaným v notovom zázname. Ján Procner je autorom jedenástich baníckych piesní.




Morálne ocenenie „Plaketa za rozvoj baníctva na hornej Nitre” si v roku 2018 prevzali:


ZA MIMORIADNE ZÁSLUŽNÉ A MORÁLNE ČINY V BANSKEJ PREVÁDZKE

Jozef BELOKOSTOLSKÝ

Po skončení baníckeho učilišťa nastúpil v roku 1966 na ručný stenový porub bane Cigeľ. O 5 rokov neskôr sa stal zmenovým predákom kolektívu Ondreja Bagoňa. Keď bola do prevádzky nasadená prvá československá mechanizovaná výstuž DVP-7b, vyžadovalo to vytvoriť nový kolektív. Do vedenia takmer 90-členého kolektívu bol v roku 1975 určený ako prvý predák Jozef Belokostolský. Banícki kolegovia ho charakterizujú ako odborne zdatného, rozvážneho, zodpovedného, rázneho, ale pritom ľudského človeka s baníckym srdcom. Za vynikajúce pracovné výsledky si prevzal celý rad významných ocenení, vrátane najvyššieho štátneho vyznamenania. V Bani Cigeľ nepretržite odpracoval 33 rokov.


Ing. Milan MÁTYCH

Po skončení vysokej školy dopravnej v Žiline nastúpil do Bane Handlová v roku 1972 na úsek banskej dopravy, kde pozitívne ovplyvňoval chod banskej prevádzky viac ako 31 rokov. Kým sa v septembri 1985 postavil na čelo úseku banskej dopravy prešiel rôznymi funkciami. Z jeho technických riešení a nápadov, ktorými prispel k modernizácii banskej dopravy, naďalej čerpá súčasná generácia baníkov. Svoje odborné a praktické vedomosti úspešne uplatňoval v zlepšovateľskom hnutí, kde jeho ekonomický prínos je výrazný. Za jeho vysokú odbornosť a pracovné nasadenie mu bolo udelené rezortné ocenenie. Do starobného dôchodku odišiel v apríli 2003. Je zakladajúcim členom Handlovského baníckeho spolku.


ZA CELOŽIVOTNÝ AKTÍVNY PRÍNOS PRE BANÍCTVO NA HORNEJ NITRE

Ing. Ľudovít JANČOŠEK

Po absolvovaní Baníckej fakulty v Košiciach v roku 1958 nastúpil pracovať na Baňu Mládeže ako revírnik. Neskôr pôsobil ako vedúci úseku vetrania bane, zástupca vedúceho ťažobného úseku a vedúci úseku vetrania a bezpečnosti. V roku 1962 bol preradený na riaditeľstvo Nováckych baní ako inšpektor výroby. O dva roky neskôr sa stal vedúcim odboru bezpečnosti práce a revízií. V roku 1973 odišiel na stáž na generálne riaditeľstvo baní v Prievidzi. Ostal tam pracovať ako vedúci oddelenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, neskôr ako vedúci odboru. Je nositeľom viacerých vyznamenaní, autorom knižných odborných, technických publikácií a scenárov k odborným filmom. Baníctvo zostalo jeho celoživotným poslaním.





V roku 2017 si PLAKETU ZA ROZVOJ BANÍCTVA NA HORNEJ NITRE prevzali:


ZA CELOŽIVOTNÝ AKTÍVNY PRÍNOS PRE BANÍCTVO NA HORNEJ NITRE

Ing. Vojtech PAPP

Nastúpil do Bane Handlová v roku 1979 ako revírnik. V júli 1983 bol menovaný za vedúceho zmeny pre protiprietržovú prevenciu na úseku vetrania. Od roku 1990 pôsobil ako vedúci úseku vetrania. Vo funkcii vedúceho závodnej banskej záchrannej stanice v Handlovej zodpovedne riadil jej plynulý chod. Pracovné pôsobenie ukončil v júli 2001 ako revírnik pre vŕtanie odchodom do starobného dôchodku.
Veľkú časť profesionálneho života venoval vetraniu, banskému záchranárstvu, likvidácii záparových procesov a požiarov. Baníctvu zasvätil takmer 23 rokov. Prispel k záchrane mnohých ľudských životov a k likvidácii nejednej mimoriadnej udalosti v banských prevádzkach.


ZA MIMORIADNE ZÁSLUŽNÉ ČINY V BANSKEJ PREVÁDZKE

Ing. Ján SLOBODNÍK

Nastúpil do Bane Cigeľ v októbri 1962. Bol vedúcim ťažobného úseku, dispečerom výroby, pracoval na príprave výroby. Jeho meno je spojené s funkciami vedúceho výroby a neskôr výrobného námestníka. Zasadzoval sa o zavádzanie moderných technológií na rúbaní. Na vývoji ťažby sa výrazne prejavil podiel jednotlivých technológií stenovania. Jednou z nich bola technológia komorovania s ústupkom v zarážke, ktorej je autorom.
Bol dlhoročným členom banskej záchrannej služby. V roku 1989 bol ocenený Čestným odznakom ministra Vzorný záchranár. Brány Bane Cigeľ opustil po odchode do starobného dôchodku koncom januára 1992. Je platným členom Hornonitrianskeho baníckeho spolku.


ZA CELOŽIVOTNÝ AKTÍVNY PRÍNOS PRE BANÍCTVO NA HORNEJ NITRE

Ing. Vladimír PIPÍŠKA - in memoriam

Nastúpil v roku 1971 na Baňu Cigeľ, kde pôsobil na viacerých riadiacich postoch. Vo februári 1993 prichádza na riaditeľstvo spoločnosti ako špecialista pre bezpečnosť baní a technickú politiku. V apríli 1993 sa stal riaditeľom Hlavnej banskej záchrannej stanice v Prievidzi. Osobne sa angažoval pri mnohých banských nehodách, pri nasadzovaní svojich síl nepoznal hraníc. Od marca 1998 boli jeho dlhoročné skúsenosti zúročené vo funkcii vrchného technicko-obchodného riaditeľa na riaditeľstve baní.
Podal množstvo zlepšovacích návrhov a technických riešení, ktoré sa úspešne využívajú v baníckej praxi. Kniha osudu sa inžinierovi Pipíškovi, žiaľ, predčasne uzavrela počas aktívnej práce na riaditeľstve spoločnosti, 19. októbra 2001, vo veku 54 rokov.




10. septembra 2016 udelili vyhlasovatelia ocenenia - Hornonitrianske bane Prievidza, Mesto Handlová a Združenie miest a obcí hornej Nitry Plaketu za rozvoj baníctva na hornej Nitre.

V roku 2016 ocenenie získali:

ZA CELOŽIVOTNÝ AKTÍVNY PRÍNOS PRE BANÍCTVO NA HORNEJ NITRE

Ing. Alojz PIKULÍK

Narodil sa 10. decembra 1925 v Doľanoch, okres Pezinok. Po absolvovaní Vysokej školy banskej v Ostrave pôsobil ako odborný asistent katedry úpravníctva Vysokej školy technickej v Košiciach. Jeho pracovné pôsobenie je spojené predovšetkým s banským záchranárstvom, ktoré bolo vždy v centre jeho záujmu. Už v roku 1951 nastúpil do základného kurzu na prípravu banských záchranárov do Revírnej banskej záchrannej stanice v Lazoch. Ako začínajúci záchranár získaval skúsenosti počas záchranárskych prác na obnovení prevádzky v Bani Doubrava, postihnutej v roku 1949 výbuchom. Odpracoval tu viac ako 200 pracovných zmien, vyše 600 hodín v dýchacích prístrojoch, čím získal dôležité poznatky, skúsenosti a prax banského záchranára. V roku 1957 absolvoval praktickú stáž na banskej záchrannej stanici v Moste.
Keď sa v roku 1960 zriadila v Handlovej Hlavná banská záchranná stanica pre Slovensko, nastúpil do pozície zástupcu veliteľa, neskôr zástupcu riaditeľa. Zriadenie Hlavnej banskej záchrannej stanice bol prvý zásadný krok pre vytvorenie pevného, organizačne a technicky vyspelého systému banskej záchrannej služby, v ktorom Ing. Alojz Pikulík zohrával významnú úlohu. Za 25 rokov svojej činnosti v HBZS sa pričinil o vybudovanie akcieschopnej záchrannej služby, schopnej riešiť akútne havarijné situácie, spočiatku vo všetkých uhoľných baniach a postupne v celom obvode pôsobnosti v rámci Slovenska. Pripravoval riešenia a postupy prác, riadil činnosť záchranárskych zborov. Po odbornej a praktickej stránke vyškolil a pripravil pre banskú prevádzku stovky radových banských záchranárov a riadiacich zamestnancov v zriaďovaných banských záchranných staniciach. Má veľkú zásluhu na vybudovaní a organizácii systému stálej pohotovostnej služby banských záchranárov pre potreby slovenských baní. Počas štvrťstoročia aktívnej záchranárskej činnosti ani jeden deň nevymeškal pre chorobu. Nechýbal ani pri jednej havárii v slovenských baniach. Aj v pokročilom veku vykonával namáhavé práce v kyslíkovom prístroji v nedýchateľnom ovzduší pri likvidácii banských havárií. Posledný aktívny zásah s pohotovosťou záchranárov HBZS Prievidza absolvoval za výnimočných okolností vo veku 62 rokov pri likvidácii požiaru v bani Handlová.




MIMORIADNE ZÁSLUŽNÉ PRACOVNÉ A MORÁLNE ČINY V BANSKEJ PREVÁDZKE

Bohumil SCHWARZ

Narodil sa 3. októbra 1931 v Rudne nad Hronom. Do Nováckych uhoľných baní nastúpil 30. októbra 1957. Bolo to v čase, keď v tejto ťažobnej organizácii začínala investičný výstavba a rozvoj ťažobných kapacít. Ročný objem ťažby Bane Nováky v tom čase dosahoval 736 000 ton. V náročnom období spojenom s úsilím o zvyšovanie ťažby a efektívnosti výrobného procesu, takmer tri desaťročia, pracoval v podzemí, na produktívnych pracoviskách Bane Nováky. Začínal ako baník razič. Svojimi odbornými vedomosťami, baníckym fortieľom, zodpovednosťou, svedomitým prístupom k práci a dobrými organizačnými schopnosťami sa rýchlo vypracoval na funkciu prvého predáka razičského kolektívu. Na jeho čele stál viac ako štvrťstoročie. V období svojho pôsobenia v nováckom podzemí s plným nasadením riešil zavádzanie mechanizácie, angažoval sa za nové metódy organizácie a riadenia práce a zvyšovanie výkonov v procese razenia. Kolektív Bohumila Schwarza je držiteľom historicky prvého slovenského rekordu v razení, ktorý úspešne zavŕšil v roku 1972 vyrazením 740 m za 31 dní v bani Lehota. Kolektív sa do histórie Bane Nováky zapísal nielen dobrými pracovnými výsledkami, vysokou pracovnou iniciatívou, ale aj kvalitou razených banských chodieb, za čo sa v roku 1983 stal nositeľom štátneho ocenenia Za vynikajúcu prácu kolektívu. Raziči pod vedením Bohumila Schwarza si dokázali poradiť aj v zložitých bansko-geologických podmienkach a vydať zo seba maximum. Spolupracovníci na svojho predáka spomínajú, že bol nielen dobrým veliteľom, radcom, kamarátom, ale aj dôverníkom. Aj dnes, po rokoch, pre mnohých zostáva Bohumil Schwarz v organizácii práce pri kombajnovom razení banských diel pojmom, baníckou osobnosťou, ktorej meno sa spomína s patričnou úctou. Odviedol kus odbornej a poctivej baníckej práce pri príprave nových ťažobných kapacít pre potreby dobývania nováckej bane. V období, keď odchádzal na zaslúžený odpočinok, ťažba na nováckom ložisku dosahovala už 1 401 000 ton. Za svoje pracovné výsledky získal viacero významných štátnych ocenení, ako boli Rad červenej hviezdy a Rad červenej zástavy, rezortné vyznamenanie Čestný odznak ministra hospodárstva Vzorný pracovník, ako aj mnohé koncernové a podnikové ocenenia.


Jozef MAGULA

Narodil sa 6. februára 1943 v Banskej Štiavnici. Po ukončení Stredného odborného učilišťa v roku 1960 nastúpil na Baňu Handlová. Po zapracovaní a získaní skúsenosti sa stal členom razičského kolektívu pod vedením Štefana Čukana. Tu odpracoval dlhé roky, posledných 8 rokov ako prvý predák. Po odpracovaní 32 rokov odišiel do invalidného dôchodku. V kolektíve, v ktorom celý produktívny vek odpracoval, bolo vytvorených 8 rekordov v razení dlhých banských diel (z toho 2 československé a 2 slovenské rekordy). Za dlhoročnú obetavú prácu bol ocenený odznakom ministra hospodárstva vzorný pracovník, je nositeľom vyznamenania ministra hospodárstva SR "Za pracovnú obetavosť, Za pracovnú vernosť ".
Aj na dôchodku je aktívny a činný. Je členom Handlovského baníckeho spolku a pracuje ako člen Rady. Aktívne sa zúčastňuje všetkých akcií organizovaných Handlovským baníckym spolkom. Pomáhal pri výstavbe Turisticko-náučného banského chodníka, ako aj pri realizácií expozitúry Slovenského banského múzea v Handlovej. Za túto prácu bol ocenený vyznamenaním ministra hospodárstva SR "Za zachovanie tradícií". Nezabúda ani na zosnulých kamarátov - baníkov, ktorých odprevádza na poslednej ceste ako banícka stráž.



ZA VÝZNAMNÚ PODPORU BANÍCTVA NA HORNEJ NITRE

Rudolf PODOBA

Svoje pracovné pôsobenie v Bani Handlová začal 10. júna 1983 a o dva roky na to sa stal členom banského záchranného zboru.
Jeho celý profesijný život je spojený s riadením banskej prevádzky na odštepnom závode Baňa Handlová. Prešiel všetkými riadiacimi funkciami cez vedúceho ťažobného úseku, vedúceho výroby až po vedúceho závodu. V záchrannom zbore prešiel funkciami – čatár, vedúci základne v bani, zástupca vedúceho banskej závodnej záchrannej služby. Vo všetkých funkciách preukázal cit a schopnosti riadiť kolektív s dosahovaním dobrých výsledkov.
V roku 2007 bol zvolený za primátora mesta Handlová a v tejto funkcii pôsobí až dodnes. Zaslúžil sa o prinavrátenie regionálnych osláv baníkov do Handlovej, inicioval rozšírenie pamätníka obetí banských nešťastí na regionálnu úroveň. Zaslúžil sa o vyhlásenie tohto pamätníka za národnú kultúrnu pamiatku Slovenskej republiky.
Ako primátor mesta sa pričinil o oživenie automobilovej súťaže Banícka rallye. Spolu s Hornonitrianskymi baňami Prievidza inicioval vznik ocenenia „Plaketa za rozvoj baníctva na hornej Nitre“, ktoré sa udeľuje od roku 2008. Inicioval premiestnenie súsošia baníkov na Ulici 29. augusta, kde sa tento priestor stal miestom stretávania a spomínania občanov mesta Handlová. Stál pri zrode publikácie „100 rokov Bane Handlová.“ Inicioval novelu zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch Slovenskej republiky s jeho rozšírením o pamätný deň – 10. august „Deň obetí banských nešťastí“. Stál pri vytvorení Banského náučného chodníka v Handlovej. Je zakladajúcim členom Handlovského baníckeho spolku a stálym členom rady spolku.
Ako banský inžinier snaží o zachovanie baníckych tradícií v regióne hornej Nitry. Podporuje regionálnu banícku históriu, čoho výsledkom je aj zriadenie expozície uhoľného baníctva na Slovensku v meste Handlová ako detašovaného pracoviska Slovenského baníckeho múzea v Banskej Štiavnici.
V baníctve odpracoval 24 rokov a z toho 22 rokov bol členom banskej záchrannej služby.




4. septembra 2015 udelili vyhlasovatelia ocenenia - Hornonitrianske bane Prievidza, Mesto Handlová a Združenie miest a obcí hornej Nitry Plaketu za rozvoj baníctva na hornej Nitre.

V roku 2015 ocenenie získali:

ZA CELOŽIVOTNÝ AKTÍVNY PRÍNOS PRE BANÍCTVO NA HORNEJ NITRE

Ing. ĽUDOVÍT JANČICH

Ing. Ľudovít Jančich nastúpil v roku 1954 na Baňu Nováky. Viac ako dve desaťročia pracoval v rôznych technických funkciách.
Od novembra 1974 sa jeho pôsobiskom stalo generálne riaditeľstvo ULB, kde zastával viaceré pracovné pozície, vrátane vedúceho odboru hlavného mechanika a energetika. Výrazne sa podieľal na výstavbe banských strojární, ktoré by zabezpečovali zodpovedajúcu techniku pre potreby produktívnych pracovísk.
V roku 1981 riadil stredisko strojárskej výroby v Bani Cigeľ. Od januára 1982 do konca roka 1986 bol prvým riaditeľom strojárskeho závodu Banská mechanizácia a elektrifikácia Nováky. Na zaslúžený odpočinok odišiel na konci roka 1987 ako vedúci referent investičnej výstavby strojárskeho závodu.
Ing. Ľudovít Jančich zúročil všetky odborné vedomosti a cenné skúsenosti, aby vybudoval jadro pracovného kolektívu a rozbehol prevádzku nového strojárskeho závodu BME Nováky. Jeho výrobný program bol zameraný hlavne na opravy výstuží, raziacich a dobývacích kombajnov, rôznych mechanizmov a na výrobu náhradných dielov pre potreby banskej prevádzky. V čase rozvoja baníctva, zdokonaľovania technológií a špičkových ťažieb boli banskí strojári pod jeho vedením schopní vyvíjať moderné a technicky náročné výrobky, rozširovať ich sortiment a držať krok s náročnosťou, ktorú si doba vyžadovala.



ZA VEDECKÉ A VÝSKUMNÉ PRÁCE PODPORUJÚCE ROZVOJ BANÍCTVA NA HORNEJ NITRE

Prof. Ing. PETER TRANČÍK, CSc.

Pán profesor Trančík v roku 1955 úspešne promoval na Baníckej fakulte Vysokej škole technickej v Košiciach. Celý svoj pracovný život od roku 1955 až do roku 1991, kedy odišiel do zaslúženého dôchodku, venoval študentom, banskej praxi, výchovno-vzdelávaciemu procesu i výskumným činnostiam.
V roku 1967 obhájil doktorskú dizertačnú prácu a získal titul kandidáta vied, o tri roky neskôr habilitoval na docenta. V roku 1987 bol menovaný profesorom baníctva. V období rokov 1976 – 1988 pôsobil ako prodekan baníckej fakulty a od roku 1988 do roku 1990 bol dekanom Fakulty Baníctva, geológie a riadenia geotechnológií Technickej univerzity Košice.
Cenné poznatky získal z pobytov na zahraničných univerzitách vo Veľkej Británii a v Indii. Zúčastnil sa mnohých medzinárodných kongresov. Jeho vedecko-výskumná činnosť bola zameraná na problematiku mechaniky hornín a masívu. Rozvoju slovenského uhoľného baníctva pomáhal nielen ako odborník, pedagóg, ale aj ako vedec. Vychoval stovky mladých banských inžinierov. Napísal početné učebné texty, ktoré dodnes využívajú študenti baníctva. Vedecké práce publikoval v domácich i zahraničných odborných časopisoch a zborníkoch. Aj po odchode na zaslúžený odpočinok zostal baníctvu verný ako aktívny člen Košického baníckeho spolku.


Ing. TADEÁŠ WALA

Pán inžinier Wala je všeobecne uznávaným banským odborníkom na mechanizované dobývanie. Mladý absolvent Vysokej školy baníckej začínal v roku 1956 v Nováckych uhoľných baniach ako mechanik. Technický zdatný, erudovaný a ambiciózny technik postupne prešiel do odborných útvarov. Pre jeho technické myslenie a odbornú zdatnosť nastúpil od roku 1971 na Banský výskumný ústav Prievidza. Tu sa stal hlavným konštruktérom výstuže radu BMV.
Ako dlhoročný zamestnanec vo výskume je vlastníkom viacerých patentov. Podieľal na vývoji a konštrukcii banských mechanizmov. Navrhol napr. banskú mechanizovanú výstuž BMV pre stenové poruby, za ktorú získal v roku 1988 Národnú cenu. Táto výstuž je v súčanosti základom mechanizovanej ťažby uhlia na stenových poruboch Hornonitrianskych baní. Vďaka nej sa výrazne zvýšila bezpečnosť, produktivita a kultúra práce na stenových poruboch. Inovované sekcie BMV-MI boli exportované aj do zahraničia, pre Českú republiku a Turecko.
K rozvoju regiónu prispel aj ako konštruktér motorových a bezmotorových lietadiel, najznámejšie je WT Dynamic, ktoré patrí vo svojej triede medzi svetovú špičku.
V roku 2009 získal ocenenie „ Krištáľové krídlo“ za celoživotné dielo a za zviditeľňovanie Slovenska.





V roku 2014 ocenenie získali:

ZA CELOŽIVOTNÝ AKTÍVNY PRÍNOS PRE BANÍCTVO NA HORNEJ NITRE

Ing. ANTON BITAROVSKÝ

Ing. Anton Bitarovský nastúpil do Veľkobane Handlová vo februári 1957 po skončení štúdia na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach. O rok neskôr pôsobil ako vedúci závodu banskej dopravy a úpravy. Patril medzi iniciatívnych vedúcich pracovníkov, čo mu zabezpečilo pomerne rýchly postup na vyššie riadiace funkcie. V roku 1962 bol vymenovaný za výrobného inšpektora odboru výroby, o tri roky neskôr sa stal vedúcim odboru výroby. V roku 1968 zastával náročnú funkciu výrobno-technického námestníka. Zlomom v jeho kariérnom vývoji bol rok 1968, ktorý ho pre podporu vtedajšieho obrodného procesu odsúval na nižšie riadiace funkcie – na zástupcu vedúceho úseku, revírnika, vedúceho zmeny a technológa prípravy výroby. Napriek tomu stále usiloval o pozitívny prístup k práci a technickému vývoju bane. Bol členom zboru banských záchranárov, hodnotený ako jeden z najlepších vedúcich záchranárskych čiat. Vynikal svojimi organizačnými schopnosťami. Praktické skúsenosti z dlhoročnej baníckej činnosti dokázal účinne prenášať do baníckych kolektívov. Pracovné pôsobenie v bani Handlová ukončil odchodom do starobného dôchodku na konci roku 1987.



ZA MIMORIADNE ZÁSLUŽNÉ PRACOVNÉ A MORÁLNE ČINY V BANSKEJ PREVÁDZKE

OTTO ORSZÁGH

V roku 1950 skončil v Jáchymove banícke učilište a nastúpil ako baník do montážnej čaty. V roku 1958 sa priženil do mesta Handlová a nastúpil ako baník do ručného stenárského kolektívu Ignáca Gála. V roku 1963 bol presunutý ako kvalifikovaný baník pri spustení ťažby v Bani Cigeľ. Začal pracovať v KMP na I. ťažobnom úseku v kolektíve Jozefa Antalíka. Prevažnú väčšinu svojho produktívneho veku pôsobil na ručných stenových a komorových poruboch. Svojimi odbornými vedomosťami, baníckym fortieľom, zodpovednosťou, svedomitým prístupom k práci a dobrými organizačnými schopnosťami sa rýchlo vypracoval na prvého predáka. V roku 1964 bol poverený vytvoriť ako prvý predák ručný stenársky kolektív. Kolektív pod jeho vedením stabilne a dlhodobo dosahoval vynikajúce výsledky, prekračoval plán ťažby, zapájal sa do rekordérskeho hnutia, čím sa zaradil medzi popredné kolektívy v rámci podniku i vtedajších Uhoľných a lignitových baní Prievidza. V roku 1984 si za svoju prácu vyslúžil štátne vyznamenanie Rad Červenej hviezdy práce, Rád červenej zástavy a vyznamenanie za pracovnú vernosť. Už viac ako 25 rokov je na zaslúženom odpočinku.




ZA VEDECKÉ A VÝSKUMNÉ PRÁCE PODPORUJÚCE ROZVOJ BANÍCTVA NA HORNEJ NITRE

Ing. LEOPOLD KOLLAROVIČ - IN MEMORIAM

Skúsenosti s baníckou prácou začal získavať ako hlavný inžinier Západoslovenského rudného prieskumu v Pezinku. Od roku 1954 pôsobil v bani v Karvinej, spočiatku ako zmenový pomocný hlavný inžinier a neskôr ako zástupca vedúceho závodu. 28-ročný mladý inžinier nastúpil v máji v roku 1957 na Baňu Mier v Novákoch ako vedúci závodu. Bol rodený baník, popredný prevádzkový technik, ktorý mal baníctvo v krvi. Viac ako 8 rokov pôsobil ako hlavný inžinier bane Cigeľ. Venoval sa vývoju ťažby uhlia pod andezitmi. Prispel k tomu, aby baňa zakúpila nemeckú protiotrasovú výstuž MHW. Po období normalizácie sa jeho novým pôsobiskom od roku 1970 stal Banský výskumný ústav v Prievidzi. Úspešne riešil nosné úlohy bansko-technologického výskumu, ktoré znamenali veľký prínos pre ťažobné organizácie – bane Cigeľ a Handlová. Bol ochotným radcom a konzultantom pri riešení náročných problémov banskej prevádzky. Bol prísny a dôsledný nielen k ostatným, ale najmä k sebe. Charakterizovala ho jeho hlboko ľudská povaha. Aj napriek podlomenému zdraviu rozdával vôkol seba vieru a optimizmus. Banícke spoločenstvo navždy opustil v roku 1992, vo veku 63 rokov.




V roku 2013 ocenenie získali:

ZA CELOŽIVOTNÝ AKTÍVNY PRÍNOS PRE BANÍCTVO NA HORNEJ NITRE

ING. JOZEF GEMEĽA

Po absolvovaní vysokoškolského štúdia v roku 1966 nastúpil Ing. Jozef Gemeľa do národného podniku Geologický prieskum Spišská Nová Ves. Od roku 1967 bol nasledujúcich 14 rokov banským meračom a vedúcim oddelenia meračstva Uhoľných a lignitových baní v Handlovej. V septembri 1981 sa jeho novým pôsobiskom stal Obvodný banský úrad v Prievidzi, kde vykonával funkciu obvodného banského inšpektora a vedúceho oddelenia. V období rokov 1990 – 1993 bol dočasne preložený na Slovenský banský úrad v Bratislave, aby zastával náročný post riaditeľa odboru. Nasledujúcich šesť rokov pôsobil ako vedúci oddelenia Obvodného banského úradu v Prievidzi. Od apríla 1999 bol preložený na Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici, kde vykonával funkciu vedúceho oddelenia a ústredného banského inšpektora. Svoje dlhoročné pôsobenie na banskom úrade zavŕšil v júli v roku 2008. Ing. Jozef Gemeľa je uznávaným odborníkom na banské právo a súvisiace predpisy. Podieľal sa na tvorbe nového banského zákona. Počas pôsobenia svoje cenné poznatky publikoval v odborných časopisoch. Za prácu v štátnej banskej správe bol viackrát vyznamenaný vysokými baníckymi vyznamenaniami.


PAVOL GRICH

Mladý dubnický sústružník Pavol Grich zareagoval na výzvu pomôcť pri výstavbe Bane Mládeže v Novákoch a ako 18-ročný nastúpil v júli 1957 do Bane Nováky. Baníckemu remeslu sa zaúčal v stenárskom kolektíve Fabiana. Rýchlo vnikol do banskej problematiky. Po krátkom čase sa stal zmenový predákom a od roku 1963 prvým predákom stenárskeho kolektívu. S menom jeho kolektívu je spojený novodobý rozvoj komplexnej mechanizácie, rozvoj hydraulických výstuží a nových technológií dobývania. Jeho kolektív bol vždy nasadený tam, kde bolo potrebné plniť dôležité úlohy – na bani Mládeže, bani Lehota a bani Mier. Rád pracoval s mladými ľuďmi a odovzdával im svoje skúsenosti. Kolektív sa postupne omladzoval o absolventov baníckeho učilišťa a zároveň získaval na odbornosti. Náročné úložné podmienky nováckeho ložiska si neustále vyžadovali hľadať nové riešenia. Ako predák bol ich iniciátorom. Kolektív pod jeho vedením dosahoval stabilne dobré výsledky a pokoril aj banícke rekordy na rúbaní komplexne mechanizovaných stenových porubov. Je držiteľom viacerých podnikových a rezortných ocenení a od roku 1985 aj štátneho vyznamenania Rad práce. Stenársky kolektív viedol nepretržite 28 rokov, až do odchodu na zaslúžený odpočinok na sklonku roka 1990.



ZA MIMORIANDNE ZÁSLUŽNÉ PRACOVNÉ A MORÁLNE ČINY V BANSKEJ PREVÁDZKE

VILIAM KRAJČO

Po absolvovaní baníckeho učilišťa nastúpil Viliam Krajčo v roku 1961 ako baník, rubač stenových porubov do bane Handlová. Bolo to v období zvýšenej spoločenskej požiadavky na uhlie, keď ťažba z handlovskej bane vysoko prekračovala hranicu milión ton. Od začiatku svojej práce sa stretával s mechanizáciou a postupne si osvojoval nové, moderné metódy dobývania. Zodpovednosť, odborná zdatnosť a banícky fortieľ ho v roku 1970 postavili do čela stenárskeho kolektívu. Dlhých 24 rokov organizoval prácu svojho kolektívu v pozícii prvého predáka. Banícka osádka pod jeho vedením pracovala v južných revíroch, kde sa uplatňovalo dobývanie stenovaním s nadstropom. Ako prvý predák Viliam Krajčo potvrdil svoje organizačné schopnosti. Kolektív pod jeho vedením bol nielen pri zavádzaní a uplatňovaní novej mechanizácie v bani Handlová, ale dosahoval s ňou aj vynikajúce pracovné výsledky. V roku 1975 pokoril koncernový rekord v ťažbe a dosiahol aj najlepší koncernový výkon. Za mimoriadne pracovné výsledky bolo Viliamovi Krajčovi v roku 1988 udelené morálne ocenenie Rad práce. Do zaslúženého odpočinku odišiel v roku 1994. Baníckemu stavu zostal verný až doposiaľ, ako aktívny člen Handlovského baníckeho spolku.





V roku 2012 ocenenie získali:

ZA CELOŽIVOTNÝ AKTÍVNY PRÍNOS PRE BANÍCTVO NA HORNEJ NITRE

MILAN PRUŽINEC

Po absolvovaní baníckeho učilišťa v roku 1959 nastúpil na Baňu Handlová. Ako perspektívny mladý baník bol v roku 1963 vyslaný na plnenie úloh v ťažbe v začínajúcej Bani Cigeľ. Pre jeho záujem o prácu, odborné skúsenosti a riadiace schopnosti bol v roku 1970 menovaný za prvého predáka stenárskeho kolektívu. S menom jeho kolektívu sa spájajú začiatky zavádzania mechanizácie do podzemia baní na hornej Nitre. Kolektív Milana Pružinca bol prvým stenárskym kolektívom, ktorý pracoval s mechanizovanou výstužou francúzskeho typu. Bol priekopníkom ťažby uhlia z mechanizovaných stenových porubov, na ktorých dosahoval výborné výsledky. Pre jeho prirodzenú autoritu a odbornosť ho rešpektovali a uznávali nielen v kolektíve, ale aj v širokej baníckej rodine. Vychoval veľa nasledovníkov baníckeho remesla. Banícku činnosť ukončil v roku 1991 z dôvodu naplnenia najviac prípustnej expozície. Láska k baníctvu ho sprevádza aj na dôchodku a neustále privádza medzi bývalých kolegov.


ING. JOZEF TULIS – IN MEMORIAM

Po skončení štúdia nastúpil v roku 1943 do Bane Handlová ako hlavný inžinier, kde sa podieľal na rozfáraní Východnej šachty. Ako prvý riaditeľ Bane Cigeľ sa v rokoch 1958 – 1967 významne podieľal na jej výstavbe a začatí ťažby. S prehľadom riešil koncepčné otázky rozvoja novej ťažobnej organizácie. Od septembra 1967 bol preradený na odborové riaditeľstvo Uhoľných a lignitových baní Prievidza, kde až do svojho odchodu do starobného dôchodku v auguste 1984 pôsobil v náročných riadiacich pozíciách. Bol naslovovzatým odborníkom s bohatými skúsenosťami z prevádzky, výstavby banských podnikov a z riadiacej činnosti. Získaval ich aj fáraním v banských podnikoch v zahraničí. Z dôvodu efektívnejšieho využitia inicioval otvorenie handlovského ložiska z prievidzskej strany. Odborné skúsenosti odovzdával ako externý pedagóg študentom Vysokej školy baníckej v Košiciach. Zomrel vo veku nedožitých 79 rokov. Ocenenie in memoriam prevzal jeho syn Jozef Tulis.



ZA VEDECKÉ A VÝSKUMNÉ PRÁCE PODPORUJÚCE ROZVOJ BANÍCTVA NA HORNEJ NITRE

ONDREJ MURÍN

Po ukončení štúdia nastúpil pracovať do Bane Nováky v roku 1951, kde prešiel rôznymi riadiacimi funkciami. Ako hlavný inžinier inklinoval k riešeniu náročných bansko-technických úloh. Aktívne pôsobil vo Výskumno-vývojovom stredisku v Novákoch, kde za prioritu pokladal hlavne riešenie stability banských diel a dobývok v náročných, tlakovo exponovaných úsekoch. Stredisko sa stalo základom pre vznik Banského výskumného ústavu v Prievidzi, ktorého bol jedným zo zakladateľov. Ako jeho riaditeľ sa zaslúžil o získanie dobrého mena tejto inštitúcie v rámci vedy a výskumu v československom baníctve. Po roku 1970 sa vrátil do Bane Nováky. Dve desaťročia života zasvätil problémom zvládnutia banskej činnosti v komplikovanom horninovom prostredí treťohorných ložísk Slovenska. Pod jeho vedením skupina pracovníkov technického rozvoja spracovala desaťtisíce meraní z pracovísk, ktorých výsledkom boli mnohé odborné výstupy pre riadenie podzemia, určené hlavne výrobným a riadiacim technikom. Jeho odborné publikácie patria ku špičke v problematike stability treťohorných ložísk Slovenska.






V roku 2011 ocenenie získali:


ZA CELOŽIVOTNÝ AKTÍVNY PRÍNOS PRE BANÍCTVO NA HORNEJ NITRE

ING. PETER ČERTÍK

- špecialista - projektant, koncepčný pracovník, najmä v oblasti baníctva, špeciálnych podzemných stavieb a technológie tunelových stavieb. Jeho pracovné začiatky sa viažu k Handlovským uhoľným baniam. V roku 1978 nastúpil do organizácie Banské projekty Bratislava. Ako vedúci projektant - špecialista spracúval koncepčné riešenia otvárky a výstavby uhoľných baní na Slovensku a v Českej republike, geologicko-prieskumných prác, riešil koncepcie stabilizácie zosuvných území aj náročné podzemné stavby v zložitých geologických podmienkach. Ako projektant sa podpísal pod mnohé dôležité projekty, čím sa významne podieľal na investičnom rozvoji baní v regióne hornej Nitry.


ING. MILAN MACHÁLEK

Začínal na Bani Mier, v roku 1961 ako revírnik. Neskôr pôsobil ako prevádzkový inžinier, vedúci odboru bezpečnosti a hygieny práce, vedúci závodu a výrobný námestník. V roku 1971 prešiel pracovať na Banský výskumný ústav v Prievidzi ako výskumno-technický námestník riaditeľa. Od roku 1972 pôsobil na rozvíjajúcej sa Bani Cigeľ v pozícii technického námestníka. V roku 1981 prišiel do Slovenských uhoľných baní, Prievidza ako odborný riaditeľ pre rozvoj a investície. V rokoch 1988 – 1989 bol poverený náročnou pozíciou generálneho riaditeľa, neskôr vykonával funkciu hlavného inžiniera. Ako popredný banský technik úspešne riešil nosné úlohy bansko-technologického výskumu, ktoré boli prínosom pre rozvoj ťažobných organizácií na hornej Nitre.


ING. AUGUSTÍN MACHATA

Nastúpil do Bane Nováky v roku 1954 ako baník. Od roku 1965 riadil banský výrobný proces v bani Nováky ako prevádzkový inžinier, vedúci odboru prípravy výroby a vedúci úseku Mládež II. V roku 1978 odišiel na riaditeľstvo baní ako výrobný inšpektor, neskôr ako vedúci odboru technického rozvoja a vedúci oddelenia riadenia výroby. Od februára 1990 až do júna 1992 zastával náročný post generálneho riaditeľa Slovenských uhoľných baní. V ťažkom období spoločenských zmien obhajoval opodstatnenosť ťažby hnedého uhlia na Slovensku. Z pozície poradcu generálneho riaditeľa odišiel na zaslúžený odpočinok v marci 1993. S jeho menom je spojený rozvoj mechanizácie v Nováckych uhoľných baniach. Bol pri overovaní nových výstuží a je členom kolektívu, ktorý sa zaslúžil o vývoj banskej mechanizovanej výstuže BMV vyvinutej pre dobývanie uhoľných ložísk v bansko-geologických podmienkach hornonitrianskych baní.


ING. DUŠAN ŠARIŠSKÝ, CSC. – IN MEMORIAM

Nastúpil do bane Handlová, na bývalý Južný závod v roku 1958. Po funkcii dlhoročného vedúceho na Východnej šachte bol v roku 1978 menovaný za riaditeľa Bane Handlová. Za jeho éry nastal významný rozvoj baníctva. Na tomto poste pôsobil až do jari 1990, do dovŕšenia dôchodkového veku. Pracoval v neľahkom období, poznačenom radom havárií. Z dlhodobých poznatkov vypracoval dizertačnú prácu o prognóze tlaku spodných vôd a jeho havarijných dôsledkoch pri banskej činnosti, za ktorú mu bola v roku 1988 udelená vedecká hodnosť „kandidát technických vied“. Neustále zvyšoval technickú úroveň razenia, rúbania a protiprievalovej prevencie. Vysokým odborným úsilím vytvoril „nový protiprievalový systém riadenia v uhoľných baniach“, ktorý sa v praxi osvedčil. Za odbornú prácu mu bol udelený v roku 1997 patent. Banícke spoločenstvo navždy opustil po ťažkej chorobe v roku 2000. Ocenenie prevzala manželka pani Ružena Šarišská.



ZA VEDECKÉ A VÝSKUMNÉ PRÁCE PODPORUJÚCE ROZVOJ BANÍCTVA NA HORNEJ NITRE

ING. FRANTIŠEK ŠCAVNICKÝ – IN MEMORIAM

Záchranárstvu venoval väčšinu svojho produktívneho života. Už počas vysokoškolských štúdií pracoval ako banský záchranár pri rôznych zásahoch v baniach Ostravsko-karvinského revíru. Tam ho poverili úlohou vybudovať Hlavnú banskú záchrannú stanicu, ktorá vtedy chýbala. V roku 1957 ho vymenovali do funkcie ešte neexistujúcej Hlavnej banskej záchrannej stanice pre celé Slovensko. V priestoroch sa školili banskí záchranári a cvičili v podmienkach verne imitujúcich podzemie. František Ščavnický zaviedol týždennú nepretržitú 24-hodinovú službu dvoch čiat banských záchranárov a nové postupy pri likvidácii požiarov v baniach. Na jeho návrh vzniklo 28 závodných banských záchranných staníc pri rudných i uhoľných baniach. Napísal viacero kníh, vysokoškolských skrípt a príručiek pre banských záchranárov. Je považovaný za nestora banského záchranárstva v Československu. Ocenenie prevzal jeho syn Ing. Tibor Ščavnický.






PLAKETA ZA ROZVOJ BANÍCTVA NA HORNEJ NITRE




V roku 2010 v zmysle štatútu ocenenie získali:



ZA VÝZNAMNÚ PODPORU BANÍCTVA NA HORNEJ NITRE

RSDr. Ján Cipov

Už v roku 1952 pracoval ako baník na bani Mier. V rámci okresu vykonal množstvo práce pre rozvoj baníctva z pohľadu preferovania baníckeho povolania, koncom 70-tych rokov v podpore a presadzovaní povrchovej ťažby uhlia, ako jedinej v Slovenskej republike. V 80-tych rokoch sa podieľal na vypracovaní koncepcie rozvoja uhoľného baníctva do roku 2030. V roku 1990 – 1993 znovu pracoval v Bani Nováky ako baník, so zaraďovaním do stenárskeho kolektívu a kolektívu likvidácie vyťažených lokalít. Dnes je starostom obce Lehota pod Vtáčnikom.



ZA CELOŽIVOTNÝ AKTÍVNY PRÍNOS PRE BANÍCTVO NA HORNEJ NITRE

Ing. Ján Baran – IN MEMORIAM

Ako asistent na Baníckej fakulte SVŠT v Bratislave iniciatívne zostavil skriptá pre poslucháčov o hlbinnom vŕtaní. Ako riaditeľ závodu v Sobranciach vybudoval geologicko-prieskumné závody v Hodoníne, Modrom Kameni a Sobranciach. Ako predseda SBÚ riadil štátnu banský správu v smere aktívnej a iniciatívnej pôsobnosti na zlepšenie pracovných podmienok baníkov, efektívne využívanie nerastného bohatstva na Slovensku. Ako predseda vládnej komisie pre bezpečnosť práce v baníctve kládol dôraz v jej činnosti na realizáciu základných preventívnych opatrení proti chorobám z povolania a proti banských haváriám, na pohotovosť a účinnosť zásahov záchrannej služba a pod. Ocenenie prevzala vnučka.


Ing. Anton Ondrejkovič

Do zamestnania nastúpil v Bani Handlová, v podniku pracoval až do odchodu do starobného dôchodku. Nastúpil cestu plnej mechanizácie dobývania, razenia a banskej dopravy. Bol poverovaný riadením montáži, prevádzky a údržby mechanizovaných dobývacích a raziacich komplexov. V roku 1992 bol menovaný do funkcie riaditeľa Bane Handlová. Počas jeho pôsobenia došlo k úspešnej transformácii bane do akciovej spoločnosti HBP. Po odchode do starobného dôchodku 8 rokov vykonával funkciu riaditeľa úradu Slovenskej banskej komory. Patri medzi iniciátorov založenia Handlovského baníckeho spolku, v ktorom dodnes vykonáva funkciu predsedu.


Ing. Peter Skalický – IN MEMORIAM

V roku 1972 nastúpil na baňu Handlová. Prešiel takmer všetkými pracovnými pozíciami spojenými s výrobou. Ako vedúci odboru riadenia výroby a neskôr ako výrobný a neskôr investičný námestník riadil jednu z najťažších banských prevádzok na Slovensku. V roku 1995 - 2002 prevzal na svoje plecia zodpovedný post riaditeľa bane Cigeľ, kde komplexne riadil všetky oblasti jej podnikanie. V roku 2002 sa opäť vrátil na baňu Handlová vo funkcii riaditeľa závodu. Tu pôsobil do novembra 2003, kedy bol závod v dôsledku organizačných zmien zrušený. Bol jedným z prvých členov Handlovského baníckeho spolku. Ocenenie prevzala manželka.



ZA VEDECKÉ A VÝSKUMNÉ PRÁCE PODPORUJÚCE ROZVOJ BANÍCTVA NA HORNEJ NITRE

Prof. Dr. Ing. František Špaldoň, CSc.

Bol významným akademickým funkcionárom Baníckej fakulty, prodekanom, prorektorom, dekanom a rektorom. Neúnavne pracoval vedecky ako člen korešpondent SAV, člen vedeckého kolégia SAV a ČSAV. Bohaté vedomosti odovzdával pri výchove banských inžinierov – úpravárov. Významný je jeho prínos pri príprave a výchove odborných kádrov, riešení technických problémov banskej prevádzky, ale aj expertíznej a posudkovej činnosti pre slovenské baníctvo. Od roku 1984 pôsobil na Baníckom ústave SAV ako zakladateľ biotechnologického výskumu. Má bohatú a cennú publikačnú činnosť doma i v zahraničí. Svojou vedeckou činnosťou sa pričinil o pokrok baníctva a banských vied.







V sobotu 30. augusta 2008 pri príležitosti regionálnych osláv Dňa baníkov bolo po prvýkrát udelené nové regionálne ocenenie Plaketa za rozvoj baníctva na hornej Nitre. Vyhlasovatelia Hornonitrianske bane Prievidza, Mesto Handlová a ZMO HN po prvýkrát udelili plaketu piatim nominantom.

PLAKETA ZA ROZVOJ BANÍCTVA NA HORNEJ NITRE

ZA CELOŽIVOTNÝ AKTÍVNY PRÍNOS PRE BANÍCTVO NA HORNEJ NITRE

Ing. Ján Trangoš

Do Bane Handlová prišiel pracovať ako 15 ročný chlapec. Popri zamestnaní absolvoval Priemyselnú školu banícku v Handlovej a Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Začínal ako robotník a postupne sa prepracoval na zodpovedné technické funkcie v Bani Handlová. V roku 1958 bol menovaný do funkcie riaditeľa Nováckych baní, neskôr vykonával funkciu ekonomického námestníka. Po 45 ročnom pôsobení v Hornonitrianskych baniach odišiel v r. 1983 do starobného dôchodku. Ako riaditeľ bane má veľký podiel na tom, že od roku 1959 sa v Nováckych baniach začali skúšať a overovať nové dobývacie technológie, stenovanie s nadstropom a stenovanie s medzistropom, začali sa nasadzovať prvé mechanizované výstuže a doby a dobývacie kombajny. Má osobný podiel na tom, že ťažobná spôsobilosť za jeho pôsobenia v Nováckych baniach prudko vzrastala.


Ing. Milan Pešl

Po ukončení vysokoškolského štúdia nastúpil v r. 1955 do pracovného pomeru v Nováckych baniach. Postupne sa tu prepracoval až do funkcie vedúceho závodu. V roku 1963 bol menovaný do funkcie riaditeľa Handlovských uhoľných baní. V roku 1967 prešiel do funkcie riaditeľa Bane Cígeľ, ktorú vykonával až do roku 1976. Ďalej pôsobil v Banskom výskumnom ústave odkiaľ v r. 1989 odišiel do starobného dôchodku. Ing. Pešl vo všetkých vrcholových funkciách preukázal vysoké odborné a organizačné schopnosti. Prejavil sa najmä vo funkcii riaditeľa Bane Cígeľ. Má veľký osobný podiel na tom, že výstavba bane bola úspešne ukončená, že projektová ťažobná kapacita bola dosiahnutá a prekročená, že Baňa Cígeľ sa v 70 rokoch minulého storočia stala najvýkonnejšou a najmodernejšou uhoľnou baňou na Slovensku.


Ing. Igor Reiff

Ukončil vysokú školu technický smer baníctvo v roku 1958. Po jej absolvovaní nastúpil do pracovného pomeru v Bani Handlová, kde pracoval nepretržite až do odchodu do starobného dôchodku v roku 1992. Na všetkých technických funkciách, ktoré postupne vykonával, začínajúc revírnikom a končiac riaditeľom bane, preukazoval plné pracovné nasadenie a tvorivý prístup. Vedel vhodne použiť svoje teoretické vedomosti a najnovšie poznatky z výskumu a vedy na pracoviskách bane. Má veľký podiel na tom, že Baňa Handlová sa stala modernou a výkonnou ťažobnou organizáciou, ktorá významnou mierou prispela k rozvoju mesta a regiónu hornej Nitry.


Ing. Otokár Manasil – IN MEMORIAM

Po trojročnom pôsobení v banskej prevádzke, prišiel v roku 1958 pracovať do štátnej banskej správy, na Obvodný banský úrad v Prievidzi. Pracoval tu okrem troch rokov nepretržite až do roku 1994, kedy odišiel do starobného dôchodku. V období od roku 1972 do roku 1994 vykonával funkciu predsedu obvodného banského úradu. Pod jeho vedením štátna banská správa vykonávala dôrazne a zodpovedne dozor nad bezpečnosťou práce v baniach a nad racionálnym využívaním Handlovského a Nováckeho uhoľného ložiska. Vytvárala priaznivé podmienky pre modernizáciu baní, pre nasadzovanie najnovších technologických zariadení. Ing. Manasil patril medzi uznávaných odborníkov v oblasti tvorby banskej legislatívy a jej aplikácie. Ocenenie prevzla manželka Mgr. Nadežda Manasilová.



ZA VEDECKÉ A VÝSKUMNÉ PRÁCE PODPORUJÚCE ROZVOJ BANÍCTVA

Doc. Ing. Jozef Hatala, CSc.– IN MEMORIAM

Po ukončení vysokoškolského štúdia v r. 1960 zostal pracovať na BF UŠT v Košiciach ako pedagogický pracovník. Dosiahol najvyššiu pedagogickú hodnosť „vysokoškolský profesor". V oblasti vedecko - výskumnej činnosti dosiahol významné úspechy, ktoré prezentoval v rozsiahlej publikačnej činnosti. Trvale udržiaval priamy kontakt s baňami na Hornej Nitre. Po dobu svojho 38 ročného pôsobenia na vysokej škole vychovával pre naše bane celú plejádu schopných banských inžinierov. Udržiaval s nimi priamy kontakt, staral sa o ich ďalší odborný rast. Popri týchto aktivitách sa intenzívne zaujímal o riešenie konkrétnych odborových problémov v prevádzke. Priniesol nové poznatky v oblasti napäťovo deformačných stavov v horninovom masíve pri razení a dobývaní Handlovského a Nováckeho uhoľného ložiska. Jeho vedecké práce významnou mierou prispeli k rozvoju baníctva na Hornej Nitre. Ocenenie prevzala manželka Helena Hatalová.





© Copyright 2004-2024 - Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. - všetky práva vyhradené | mapa stránky | kontakty | späť